ing. arch. Viktor Malinovský – autorizovaný architekt SKA, registračné číslo 0760AA, Rázusova 44,
040 01 Košice, tel/fax: 055/62 333 80, 09 05 435 705, vmalinovsky@stonline.sk




ÚZEMNÝ PLÁN OBCE BREKOV
prieskumy a rozbory


TEXTOVÁ ČASŤ




máj 2007
Objednávateľ : Obec Brekov



Zhotoviteľ : ing. arch. Viktor Malinovský
Obstáravateľská činnosť : ing. arch. Miroslav Roháľ



Autorský kolektív :


urbanizmus : ing. arch. Viktor Malinovský
ing. arch. Miloš Lešták
doprava : ing. Milan Kolesár
demografia : ing. arch. Viktor Malinovský
vodné hospodárstvo : ing. Vladimír Molčan
energetika, telekomunikácie : ing. Štefan Tkačik
poľnohospodárstvo : Zuzka Krátka
ochrana prírody : Mgr. Marián Buday
grafické práce : Branislav Ivan
písomnosti : Zlatica Dunová
















Obsah:


1. ÚVOD 4
1.1 ZÁKLADNÉ ÚDAJE 4
1.2 VYMEDZENIE SKÚMANÉHO ÚZEMIA A ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA 5
1.3 ZHODNOTENIE DOTERAJŠÍCH ÚZEMNOPLÁNOVACÍCH DOKUMENTÁCIÍ 5
1.4 ZHODNOTENIE PRIESTOROVÝCH PRIEMETOV ODVETVOVÝCH KONCEPCIÍ, STRATÉGIÍ NA ROZVOJ ÚZEMIA 11


2. PRIESKUMY A ROZBORY 11
2.1 PRIESTOROVÉ USPORIADANIE A FUNKČNÉ VYUŽÍVANIE ÚZEMIA 11
širšie vzťahy 11
rozbor urbanistickej štruktúry obce 11
2.2 PRÍRODNÉ PODMIENKY 12
2.3 DEMOGRAFICKÝ POTENCIÁL A BYTOVÝ FOND 19
2.4 SOCIÁLNA INFRAŠTRUKTÚRA A OBČIANSKE VYBAVENIA 22
2.5 KULTÚRNE A HISTORICKÉ HODNOTY 23
kultúrno-historický potenciál 23
nehnuteľné kultúrne pamiatky 23
archeologické lokality 23

2.6 HOSPODÁRSKA ZÁKLADŇA 23
nerastné suroviny 23
poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo 23
- poľnohospodárska výroba 23
- lesné hospodárstvo 24
výroba, stavebníctvo a skladové hospodárstvo 24

2.7 REKREÁCIA A CESTOVNÝ RUCH 25
2.8 VEREJNÉ DOPRAVNÉ VYBAVENIE 25
2.9 TECHNICKÉ VYBAVENIE 27
vodné hospodárstvo 27
zásobovanie energiami 29
telekomunikácie 29

2.10 ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY 30
rozbor faktorov negatívne ovplyvňujúcich kvalitu životného prostredia 30
rozbor faktorov pozitívne ovplyvňujúcich kvalitu životného prostredia 30
odpady 30
ochranné pásma 30
ochrana prírody 31
územný priemet ekologickej stability územia 33

2.11 ZÁUJMY OBRANY ŠTÁTU 37
2.12 KRAJINNOEKOLOGICKÝ PLÁN 37

3. ZÁVERY 38
3.1 SÚHRNNÉ ZHODNOTENIE PRIESKUMOV A ROZBOROV 38
širšie vzťahy 38
krajinno-ekologický plán 38
kultúrno-historický potenciál záujmového územia 39
sídelný potenciál 39

3.2 IDENTIFIKÁCIA PROBLÉMOV NA RIEŠENIE 40





1. ÚVOD

1.1 ZÁKLADNÉ ÚDAJE

Objednávateľom územného plánu obce Brekov je Obecný úrad Brekov, zhotoviteľom je ing. arch. Viktor Malinovský a kolektív spolupracovníkov, ktorých zoznam je uvedený v titule textovej časti. 
Zmluvné vzťahy medzi objednávateľom a zhotoviteľom upravuje zmluva o dielo zo dňa 28.11.2006.

Obstarávateľskú činnosť vykonáva ing. arch. Miroslav Roháľ

Dôvodom spracovania územného plánu obce je:

vytvorenie územno-plánovacej dokumentácie pre koordinované riadenie výstavby a akejkoľvek investičnej činnosti v zastavanom a katastrálnom území obce
vytvorenie územno-plánovacieho podkladu pre vypracovanie projektov na získavanie dotácií z fondov EU

Prieskumy a rozbory sú vypracované v plnom rozsahu, v zmysle materiálu MŽP SR Metodické usmernenie obstarania a spracovania územného plánu obce, vydané v Bratislave, rok 2001. Grafická časť dokumentácie je vypracovaná v týchto merítkach: 

- širšie vzťahy M=1:50 000
- katastrálne územie obce M=1:10 000
- zastavané územie obce M=1: 2 000


Pre vypracovanie prieskumov a rozborov boli použité najmä tieto podklady:

záväzné podklady:

1, Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001
2, Územný plán veľkého územného celku Prešovského kraja, schválený vládou SR 
v roku 1998

ostatné podklady:

3, Údaje z posledného sčítania v roku 2001 sú podľa Štatistického úradu R – Krajská správa Prešov.
4, Podklady získané od správcov inžinierskych sietí
5, Reakcie orgánov štátnej správy a samosprávy na oznámenie o začatí spracovania 
ÚPN-O Brekov 
6, Futák J. a kol., 1980: Fytogeografický prehľad Slovenska. In: Atlas SSR, Veda, Vyd. SAV, Bratislava
7, Húsenicová J. a kol., 1991: Generel nadregionálneho územného systému
kologickej stability – I. Koncept, Urbion, Bratislava
8, Plesník P. a kol., 1980: Zoogeografický prehľad Slovenska. In. Atlas SSR, Veda, Vyd. SAV, Bratislava
9, Michalko J. a kol., 1986: Geobotanická mapa ČSSR, SSR, Veda, Vyd. SAV,
Bratislava
10, Kolektív, 2002: Atlas krajiny Slovenskej republiky, MŽP SR, Bratislava, ESPRIT s.r.o., Banská Štiavnica
APS-ECOS s.r.o. Košice
11, Koreň M. a kol., 1995: Návrh národnej ekologickej siete Slovenska NECONET, Nadácia IUCN, Bratislava
12, Podklady a informácie získané zo zdrojov Obecného úradu v Brekove





mapové podklady:

- katastrálna mapa M=1:2 000
- okresná mapa M=1:50 000
- základná mapa ČSSR M=1:10 000


1.2 VYMEDZENIE SKÚMANÉHO ÚZEMIA A ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA

Skúmané územie je vymedzené hranicou katastrálneho územia obce Brekov.

Obec sa nachádza v záujmovom území mesta Humenné. Hranica záujmového územia obce je stanovená súčasnými alebo budúcimi väzbami obce na širšie územie predovšetkým v oblasti:

- dochádzky do základných škôl
- dochádzky do zdravotníckych zariadení
- v oblasti dochádzky do práce

Hranica skúmaného územia a hranica záujmového územia sú vyznačené v grafickej časti dokumentácie.


1.3 ZHODNOTENIE DOTERAJŠÍCH ÚZEMNOPLÁNOVACÍCH DOKUMENTÁCIÍ

Obec Brekov nemá spracovanú územnoplánovaciu dokumentáciu.

Za nadradenú územnoplánovaciu dokumentáciu pre obec a jej katastrálne územie považujeme Koncepciu územného rozvoja Slovenska a Územný plán veľkého územného celku Prešovského kraja. 

Záväzné časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska vzťahujúce sa k skúmanému územiu
(číslovanie je podľa KURS-u 2001):

1. V oblasti medzinárodných súvislostí usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry:

1.5 Rozvíjať košicko-prešovské ťažisko osídlenia ako ťažisko osídlenia celého Karpatského euroregiónu.

1.7 Rozvíjať dotknuté sídla na trasách multimodálnych koridorov, predovšetkým v uzloch križovania týchto koridorov v smere sever – juh a západ – východ.


2. V oblasti celoštátnych a nadregionálnych súvislostí usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry:

Základná koncepcia

2.2 Podporovať rozvoj osídlenia vo východnej časti republiky s dominantným postavením košicko – prešovskej aglomerácie, s nadväznosťou na michalovsko – vranovsko – humenské ťažisko osídlenia a s previazaním na sídelnú sieť v smere severopovažskej a južnoslovenskej rozvojovej osi.

2.5 Zabezpečovať rozvojovými osami pozdĺž komunikačných prepojení medzinárodného a celoštátneho významu sídelné prepojenia na medzinárodnú sídelnú sieť, ako aj konzistenciu a rovnocennosť rozvojových podmienok ostatného územia Slovenskej republiky. 



Centrá osídlenia

2.7 Podporovať rozvoj sídelných centier, ktoré tvoria základné terciárne centrá osídlenia, rozvojové centrá hospodárskych, obslužných a sociálnych aktivít ako pre priliehajúce zázemie, tak pre príslušný regionálny celok, a to hierarchickým systémom, pozostávajúcim z nasledovných skupín centier.

Ťažiská osídlenia

2.19 Podporovať ako ťažiská osídlenia druhej úrovne:

- michalovsko-vranovsko-humenské ťažisko osídlenia 

Rozvojové osi

2.27 Podporovať budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry. Podporovať ako rozvojové osi druhého stupňa:
- prešovsko-michalovskú rozvojovú os: Prešov – Hanušovce nad Topľou – Vranov nad Topľou – Strážske s odbočkou na Michalovce/Humenné

3. V oblasti rozvoja vidieckeho priestoru a vzťahu medzi mestom a vidiekom:

3.1 Podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka a kultúrno-historických a urbanisticko-architektonických daností.

3.2 Zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov.

3.3 Pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov týchto činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru.

3.4 Vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života.

4. V oblasti zachovania, zhodnotenia a využívania kultúrneho dedičstva

4.1 Posudzovať pri rozvoji územia význam a hodnoty jeho kultúrno–historických daností v nadväznosti na všetky zámery v sociálne ekonomickom rozvoji.

4.3 Rešpektovať objekty, súbory alebo areály objektov, ktoré sú navrhované na vyhlásenie za kultúrne pamiatky, ako aj územia navrhované na vyhlásenie za pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny a ochranné pásma.

5. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody, prírodných zdrojov a tvorby krajinnej štruktúry: 

5.1 Zabezpečovať nástrojmi územného plánovania ekologicky optimálne využívanie územia, rešpektovanie, prípadne obnovu funkčného územného systému ekologickej stability, biotickej integrity krajiny a biodiverzity na úrovni národnej, regionálnej aj lokálnej.

5.2 Rešpektovať pri organizácii, využívaní a rozvoji územia význam a hodnoty jeho prírodných daností, a najmä v osobitne chránených územiach, prvkoch územného systému ekologickej stability, NECONET a biotopoch osobitne chránených a ohrozených druhov bioty využívanie územia zosúladiť s funkciou ochrany prírody a krajiny.

5.3 Zohľadňovať pri umiestňovaní činností na území ich predpokladané vplyvy na životné prostredie a realizáciou vhodných opatrení dosiahnuť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov.

5.4 Zabezpečovať zvýšenie ekologickej stability, prípadne obnovu biotickej integrity a biologickej rozmanitosti v územiach a krajinných segmentoch s narušeným prírodným, resp. životným prostredím. 

5.5 Zabezpečovať zachovanie a ochranu všetkých typov mokradí, revitalizovať vodné toky a ich brehové územia s cieľom obnoviť integritu a zabezpečiť dlhodobo priaznivé existenčné podmienky pre akvatickú a semiakvatickú biotu vodných ekosystémov.

5.6 Identifikovať stresové faktory v území a zabezpečiť ich elimináciu.

5.7 Zabezpečiť vhodnú delimitáciu pôdneho fondu v súlade s potenciálom územia.

5.8 Uplatňovať účinné krajinnoekologické a technické opatrenia na elimináciu negatívnych vplyvov pri využívaní prírodných zdrojov a kultúrno-historických štruktúr. 

5.9 Rešpektovať ochranu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd. Zabezpečovať ochranu pôdnych zdrojov vhodným a racionálnym využívaním poľnohospodárskej a lesnej krajiny.

5.10 Asanovať a revitalizovať územia s vysokým stupňom environmentálnej záťaže.

5.11 Eliminovať nadmerné čerpanie neobnoviteľných zdrojov, regulovať využívanie obnoviteľných zdrojov v súlade s mierou ich samoreprodukcie a revitalizovať narušené prírodné zdroje.

6. V oblasti hospodárstva a regionálneho rozvoja:

6.2 Zabezpečiť dostupnosť trhov a vytvorenie rovnocenných podmienok pre podnikanie dobudovaním územia regiónov výkonnou komunikačnou a technickou infraštruktúrou.

7. V oblasti poľnohospodárskej výroby a lesného hospodárstva:

Stabilizovať výmeru najkvalitnejších pôd, najmä pôd pod závlahami, pôd vinohradov a najlepších bonít, a ochranu výmery a kvality pôdy uskutočňovať nielen ako ochranu hospodársko-sociálneho potenciálu štátu, ale aj ako súčasť ochrany prírodného a životného prostredia.

Stabilizovať a revitalizovať poľnohospodárske odvetvie diferencovane podľa poľnohospodárskych produkčných oblastí.

7.3 Zabezpečiť v záujme rozvoja vidieka v horských a podhorských oblastiach so sťaženými prírodnými podmienkami primeranú životnú úroveň a zlepšenie kvality života vidieckeho obyvateľstva prostredníctvom podpory vybraných centier s využitím ich prírodného, demografického a kultúrno-historického potenciálu v prospech rozvoja vidieckych oblastí. 

7.4 Rozvíjať tradičnú remeselnú výrobu, doplnkové výroby a nevýrobné činnosti súvisiace s lesnou činnosťou, ako integrovanú súčasť lesného hospodárstva, podporujúce rozvoj vidieka.

7.5 Realizovať ozdravné opatrenia v najviac poškodených lesných spoločenstvách.


8. V oblasti priemyslu a stavebníctva:

8.1 Vychádzať pri územnom rozvoji predovšetkým z princípu rekonštrukcie a sanácie existujúcich priemyselných a stavebných areálov.

8.3 Vychádzať pri rozvoji priemyslu a stavebníctva nielen z ekonomickej a sociálnej, ale aj územnej a environmentálnej únosnosti územia v súčinnosti s hodnotami a limitami kultúrno-historického potenciálu územia a historického stavebného fondu so zohľadňovaním špecifík jednotlivých regiónov Slovenskej republiky a využívať pritom
predovšetkým miestne suroviny.

8.4 Vychádzať pri vytváraní a prevádzke výrobných kapacít z využitia komparatívnych výhod regiónu (poloha, ekonomický potenciál, disponibilné zdroje).

9. V oblasti rozvoja rekreácie a turizmu:

9.1 Podporovať tie druhy a formy turizmu, ktoré sú predmetom medzinárodného záujmu (kúpeľný, poznávací kultúrny, horský letný a zimný, tranzitný turizmus a poľovníctvo). 

9.2 Nadviazať na medzinárodný turizmus a to najmä sledovaním turistických tokov a dopravných trás prechádzajúcich, resp. končiacich na Slovensku. Venovať väčšiu pozornosť aktívnemu zahraničnému turizmu, cezhraničným vzťahom a malému prihraničnému turizmu.

9.4 Dotvoriť funkčno-priestorový systém rekreácie a turizmu na celoslovenskej úrovni vytváraním siete rekreačných územných celkov, siete rekreačných záujmových území väčších miest a siete ucelených území vidieckeho osídlenia.

9.5 Viazať lokalizáciu služieb zabezpečujúcich proces rekreácie a turizmu prednostne do sídiel s cieľom zamedziť neodôvodnené rozširovanie rekreačných útvarov vo voľnej krajine, pričom využiť aj obnovu a revitalizáciu historických mestských a vidieckych celkov a objektov kultúrnych pamiatok.

9.6 Podporovať podmienky pre prímestskú rekreáciu obyvateľov miest v ich záujmovom území.

9.8 Podporovať vznik a rozvoj miestnych kúpeľov na základe využitia špecifík daného územia.

9.9 Na podporu rozvojových smerov turizmu využívať najmä cestnú dopravu a rozvoj cestnej siete, ako aj budovanie príslušnej technickej infraštruktúry.

11. V oblasti rozvoja nadradeného dopravného vybavenia:

11.2 Rešpektovať prioritné postavenie intermodálnej infraštruktúry a sietí TINA.

11.3 Rešpektovať dopravné siete a zariadenia alokované v trasách multimodálnych koridorov (hlavná sieť TINA).

11.9 Podporovať doplnkové postavenie dopravnej infraštruktúry vedľajšieho medzinárodného, celoštátneho a nadregionálneho významu, ktorá spolu s intermodálnou infraštruktúrou a sieťami TINA vytvára nadradenú dopravnú sústavu.

12. V oblasti rozvoja nadradeného technického vybavenia:

Vodné hospodárstvo

12.1 Zabezpečiť likvidáciu povodňových škôd a budovať potrebné protipovodňové opatrenia s dôrazom na ochranu intravilánov miest a obcí. Nadväzne komplexne riešiť odtokové pomery v povodiach s dôrazom na odvedenie vnútorných vôd s ekologickými limitmi využívania územia a ochrany prírody.

12.2 Zvyšovať podiel zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov s cieľom približovať sa postupne k úrovni vyspelých štátov EÚ.

12.4 Zvyšovať spoľahlivosť zásobovania pitnou vodou rozširovaním diverzifikácie zdrojov, využívaním vzájomného prepojenia zdrojov podzemnej a povrchovej vody a budovaním vodárenských dispečingov.

12.5 Zavádzať opatrenia na znižovanie strát vody, orientovať investície na rekonštrukciu diaľkovodných a vodovodných sietí.

12.7 Zabezpečovať podľa návrhu územného rozvoja a z neho vyplývajúcich potrieb prípravu zdrojov tak, aby sa docielil súlad medzi rozvojom vodného hospodárstva, ochranou prírody a ekologickou stabilitou územia.

12.8 Zabezpečiť požiadavky v oblasti odkanalizovania s cieľom postupne:
- znižovať rozdiel medzi podielom odkanalizovaných obyvateľov a podielom zásobovaných obyvateľov pitnou vodou
- zosúladiť vypúšťanie odpadových vôd z jestvujúcich kanalizácií a ČOV s legislatívou požadovaným stavom
- zvyšovať úroveň v odkanalizovaní miesta obcí v súlade s požiadavkami legislatívy EÚ (budovať ČOV v sídlach s verejnou kanalizáciou, budovať verejné kanalizácie s mechanicko-biologickým čistením v aglomeráciách nad 2000 EO, a pod.).

Energetika

12.13 Presadzovať uplatnením energetickej politiky SR, regionálnej energetickej politiky a využitím kompetencie miestnych orgánov samosprávy budovanie kogeneračných zdrojov na výrobu elektriny a tepla a tam, kde je to ekonomicky a environmentálne zdôvodniteľné, udržať a inovovať už vybudované systémy s centralizovaným zásobovaním obyvateľstva teplom.

12.14 Utvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov k systémovej energetike.

Odpadové hospodárstvo

12.16 Usmerniť cieľové smerovanie nakladania s určenými druhmi a množstvami odpadov v určenom čase, budovania nových zariadení na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov, ako aj budovania zariadení na iné nakladanie s odpadmi v území v súlade s Programami odpadového hospodárstva.

12.17 Vytvárať územné predpoklady pre zabezpečenie zneškodňovania nebezpečných odpadov ako podmienku ďalšieho rozvoja niektorých priemyselných odvetví.

12.18 Koordinovať a usmerňovať výstavbu nových skládok tak, aby kapacitne a spádovo zabezpečili požiadavky na ukladanie odpadov v jednotlivých regiónoch podľa špecifickej potreby.

Záväzné časti schváleného Územného plánu veľkého územného celku (ÚPN – VÚC) Prešovského kraja vzťahujúce sa k skúmanému územiu. ÚPN – VÚC schválila vláda SR 7.4.1998, jeho záväzné časti (záväzné regulatívy) boli vydané nariadením vlády SR pod č. 216/1998 Z. z. Návrhovým rokom ÚPN – VÚC je rok 2015.

Pre spracovanie nových územných plánov sídelných útvarov musia byť rešpektované tie záväzné časti ÚPN – VÚC, ktoré majú dopad na katastrálne územie konkrétneho sídla.

Pre obec Brekov a jeho katastrálne územie sú záväzné nasledujúce regulatívy:

1. V oblasti usporiadania územia, osídlenia a životného prostredia 

Vytvoriť územno-technické podmienky na rozvoj osídlenia nadregionálnych sídelno-komunikačných rozvojových osí:
3. Vranov nad Topľou – Humenné – Snina – ukrajinská hranica 

Vytvárať možnosti pre vznik suburbánnych zón okolo ťažísk osídlenia s prihliadnutím na ich stupeň sociálno-ekonomického rozvoja

Podporovať rozvoj priestorov – mikroregiónov mimo ťažísk osídlenia charakterizovaných ekonomickou a demografickou depresiou a tento princíp aplikovať aj pri tvorbe subregiónov


Vytvárať priestorové podmienky pre vedenie rozhodujúcich sietí technickej infraštruktúry a rezervovať plochy pre ekologické stavby regionálneho a nadregionálneho významu

Rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond a lesný pôdny fond ako faktor limitujúci 
urbanistický rozvoj kraja definovaný v záverečnej časti územného plánu veľkého územného celku 

4. Ekostabilizačné opatrenia

Postupne zabezpečovať ochranu najcennejších častí prírodného potenciálu formou vyhlásenia 
chránených území regiónu

4.3 Zabezpečiť funkčnosť prvkov územného systému ekologickej stability pri ďaľšom využití 
a usporiadaní územia

Podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizácie 
krajiny v prvkoch systému ekologickej stability

Podporovať v podhorských oblastiach zmenu spôsobu využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu zatrávňovaním ornej pôdy ohrozenej vodnou eróziou

Uprednostňovať realizáciu ekologicky prijateľných premostení regionálnych biokoridorov a biocentier pri výstavbe líniových stavieb a prispôsobovať vedenie trás dopravnej a technickej infraštruktúry tak, aby sa netrieštil komplex lesov

5. V oblasti dopravy

Chrániť v rámci nadradenej cestnej siete

Cestný ťah ciest 1/18 a 1/74 Prešov – Ubľa – štátna hranica s Ukrajinskou republikou pre v ýhľadovú rýchlostnú komunikáciu

Chrániť koridory ciest I. a II.triedy, ich preložiek a úprav vrátane prejazdných úsekov 
dotknutých sídlami na

cestu 1/18
5. V úseku Lipníky – Vranov nad Topľou – Strážske – Humenné 
1.4 ZHODNOTENIE PRIESTOROVÝCH PRIEMETOV ODVETVOVÝCH KONCEPCIÍ, STRATÉGIÍ NA ROZVOJ ÚZEMIA

V skúmanom území sa pripravuje preložka cesty I.triedy č.I/74 Brekov - Humenné, štúdiu k tomuto zámeru spracováva Dopravoprojekt a.s. Bratislava. Z hľadiska priestorovej organizácie a funkčného využitia katastrálneho územia obce Brekov sú dôležité informácie o situovaní ložísk vápenca na tomto území.
Jedná sa o nasledujúce údaje:

- rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru Brekov
- mapa povrchu na podklade katastrálnej mapy so zakreslením dobývacieho priestoru 


2. PRIESKUMY A ROZBORY

2.1 PRIESTOROVÉ USPORIADANIE A FUNKČNÉ VYUŽÍVANIE ÚZEMIA

Širšie vzťahy

Obec Brekov patrí z hľadiska administratívneho členenia do Prešovského kraja, okres Humenné. Je súčasťou osídlenia južných svahov Beskydského predhoria. Nachádza sa na rozhraní Beskydského predhoria, Východoslovenskej pahorkatiny a Vihorlatských vrchov, v údolí rieky Laborec. Z hľadiska záujmového územia sa obec nachádza. v záujmovom území (v suburbánnom priestore) Humenného. 

Špecifickosť prostredia skúmaného územia je:
- v polohe v rámci suburbánneho pásma mesta Humenné
- v polohe vo vzťahu k prírodnému prostrediu Beskydského predhoria


Obec Brekov je na širšie územie dopravne napojená prostredníctvom štátnej cesty I. triedy č.I/74 so smerom Strážske – Humenné. Ide o cestu celoštátneho významu, cestný ťah ciest I/18 a I/74 Prešov – Ubľa – štátna hranica s Ukrajinskou republikou pre výhľadovú rýchlostnú komunikáciu. 

Katastrálnym územín obce Brekov prechádza celoštátna dráha – železničná trať Michaľany – št.hranica /PKP/ č.trať.úseku 3211, s priľahlou železničnou dopravňou z.Brekov v žkm 18,352. 

Rozbor urbanistickej štruktúry obce

Skúmané územie je súčasťou Prešovského kraja, v minulosti Zemplínskej župy, kde sa stretávajú a prelínajú kultúrne vplyvy viacerých historických regiónov a vytvárajú bohatý a mimoriadne rozmanitý kultúrno-historický potenciál. Na formovanie kultúry mal podstatný vplyv význam Humenného ako centra osídlenia a križovatky obchodných ciest. Obec BREKOV je vstupnou bránou do okresu Humenné, leží v údolí rieky Laborec na rozhraní Beskydského predhoria, Východoslovenskej pahorkatiny a Vihorlatských vrchov pod rovnomenným starobylým hradom, 7 km juhozápadne od okresného mesta. Prvá písomná zmienka je z roku 1248. História a život obce bol úzko spätý s históriou hradu.
V priestore hradného vrchu sa v ranom stredoveku nachádzalo slovanské hradisko s oválno-elipsovitým pôdorysom. 

V oblasti Rejkovo, Viničná skala a Klokočiny sa nachádza chránená jaskynná oblasť s Malou a Veľkou Artajamou a brekovskou jaskyňou. V historických záznamoch sa hovorí, že ide o veľký jaskynný komplex, ktorý sa tiahne pravdepodobne aj pod korytom rieky Laborec na Jasenovský hrad. 

Katastrálne územie obce Brekov má tvar mnohouholníka. Jeho severozápadná, západná a juhozápadná časť je zalesnená. Zastavané územie obce sa nachádza v centrálnej, odlesnenej časti katastrálneho územia. V južnej časti katastrálneho územia sa nachádza chránené ložiskové územie Brekov.

V zastavanom území obce Brekov sa nachádzajú nasledovné objekty zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:
Brekov – hradné ruiny – č. ÚZPF –113/0 – hrad pochádzal z 2.pol.13.storočia situovaný nad obcou
archeologická lokalita – mohylník - č. ÚZPF – 4294/0 – päť mohýl patriacich ku skupine mohýl východoslovenskej kultúry zo sklonku neskorej doby kamennej, rozložených nepravidelne

Zastavané územie obce rozdeľuje železnica a cesta I.triedy č.I/74 Brekov - Humenné, ktoré obec pretínajú v smere juhozápad – severovýchod. Východná časť obce, plocha bývalého roľníckeho družstva siahajúca až k brehom Laborca je výrobná. Západnú, obytnú časť obce možno rozdeliť na dve časti. Pôvodná zástavba obopínajúca hradný vrch zo severovýchodu je sústredená okolo Brekovského potoka. Rozšírená časť s komunikáciou po oboch brehoch sa pri kostole rozdeľuje na dve vetvy, jedna pokračuje po úpätí hradného vrchu západným smerom a druhá sa východným smerom oblúkom napája na cestu I.triedy č.I/74 na Humenné. Okolo nej a vo vnútri trojuholníka, ktorý tieto dve časti vytvárajú sa sústreďuje nová zástavba.
Priestorovou a výškovou dominantou zastavaného územia obce je hradný vrch s rujnami hradu Brekov. Z hľadiska stavebno-technického stavu rodinných domov, v obci prevládajú objekty dobré a vyhovujúce.
Samotné zastavané územie obce má relatívne dobrú organizáciu funkčných plôch, zariadenia občianskej vybavenosti sú vo vzťahu k obytnej zástavbe a dochádzkovým vzdialenostiam umiestnené vhodne. 

2.2 PRÍRODNÉ PODMIENKY

Riešeným územím je katastrálne územie Obce Brekov o výmere 970,7 ha. Obec sa nachádza v juhozápadnej časti okresu Humenné, juhozápadne od okresného mesta Humenné.
Riešené územie leží na rozhraní Beskydského predhorie a Vihorlatských vrchov a v južnej časti katastra sa otvára do Východoslovenskej roviny. Katastrálnym územím obce preteká rieka Laborec. Riešené územie je mozaikou oblasti riečnej nivy, členitých vrchovín a pahorkatín. Nadmorská výška v strede obce je 145 m.n.m. a v extraviláne od 130 do 500 m.n.m..

Abiotické pomery 

Geologická stavba 

Osovú a zároveň strednú časť katastrálneho územia, sledujúcu oblúkovitý tok Laborca
Od Humenného k Strážskemu budujú holocénne fluviálne sedimenty kvartéru. Po jeho západnej a východnej strane v južnej časti katastrálneho územia vystupuje nad nivou Laborca mezozoikum Humenských vrchov. Severne od týchto geologických formácií vystupujú deluviálne sedimenty kvartéru a južne pod mezozoikom lemuje druhohory Humenských vrchov úzky pruh vnútrokarpatského paleogénu.
Holocén, ktorého os tvorí rieka Laborec je reprezentovaný fluviálnymi usadeninami – resedimentovanými štrkami a pieskami (recent – subrecent). Tieto sedimenty sú uložené po oboch stranách nivy Laborca. Nad nimi severozápadne od Laborca stúpajú k Beskydskému predhoriu fluviálne sedimenty, zastúpené nivnými hlinami, ílmi, pieskami a štrkami. Výbežkovito k severozápadu vystupujú holocénne proluviálne sedimenty, zastúpené prevažne hlinami a štrkami náplavových kúžeľov.
Severnú časť katastrálneho územia (severne od holocénnych sedimentov, resp. od mezozoika západného výbežku Humenských vrchov územie budujú deluviálne sedimenty, zastúpené splachovými (ronovými) hlinami a piesčitými hlinami s ostrovčekmi kamenito-hlinitých deluviálnych sedimentov (náchylnejších na zosuvy).
Najpestrejšiu geologickú stavbu v katastrálnom území obce Brekov predstavujú druhohory – mezozoikum.
V západnom izolovanom výbežku Humenských vrchov (oddeleného od Krivoštianky nivou Laborca), ktorý je z juhu lemovaný úzkym pruhom vnútrokarpatského paleogénu (hutianske súvrstvie s ílovcami a pieskovcami mladšieho eocénu) sa uplatňujú pestré mezozoické triasove, jurské a kriedove formácie.
Južnú časť izolovaného výbežku budujú triasove guttensteinské vápence (anis) a v menšej miere ramsauské dolomity (vrchný anis – ladin). Stredná časť výbežku reprezentuje karpatský keuper zastúpený bridlicami, dolomitmi (norik) a severnú najpestrejšiu časť výbežku reprezentujú horniny triasu, jury a kriedy, t.j. slienité vápence triasového fatranského súvrstvia (rét), jurské vápence (doger – malm) a jurské piesčito-krinoidové vápence a slienito-piesčité bridlice kopieneckého súvrstvia (hetanž – pliensbach) a formáciu kriedy vápence porubského súvrstvia (alb – spodný cenoman), tmavosivé až čierne vápence (berias – apt), slienité vápence s hľúzami rohovcov (berias – barém).V masíve Humenských vrchov sa vyskytujú jaskynné systémy. Medzi najznámejšie jaskyne patrí Brekovská jaskyňa, Veľká Artajama a Malá Artajama, ktoré vznikli eróznou modeláciou vody, koróziou vápenca a tiež rútením..

Masív Krivoštianky v riešenom území v južnom a strednom (horizontálnom) pruhu je podobný stavbe južnej a strednej časti západného izolovaného výbežku. V severnej časti Krivoštianky v katastrálnom území Brekova prevládajú jurské horniny kopieneckého súvrstvia, striedajúce sa s triasovými ramsauskými dolomitmi.

Tektonika 

Tektonika podstatne poznačila humenské mezozoikum, ktoré prešlo viacerými tektonickými etapami pri formovaní geologickej stavby tohto mezozoika a teda aj riešeného územia v rámci katastra Brekova. Na formovaní humenského mezozoika sa podieľala najmä tektonika predneogénnych jednotiek.
Najstaršiu etapu, ktorá sa prejavila násunom más v miocéne pozorujeme západne od hradného vrchu Brekov. Počas tejto etapy sa humenská jednotka rozčlenila na štyri šupiny zsz.-vjv. priebehu. Na báze týchto šupín ležia guttensteinské vápence (najstaršie karbonáty v území). Do katastrálneho územia Brekova zasahuje šupina Klokočiny (pomenovaná podľa kóty 338 Klokočiny v katastri Brekova), šupina Jasenovská (od hradného vrchu Brekov za obec Porúbka) a šupina Kocovo, ktorá buduje južný okraj Humenských vrchov (od Brekovského lomu až nad obec Oreské).
Počas mladšej tektonickej etapy vznikli zlomy szs.-jvj. a v.-z. priebehu. Zlomový systém szs.-jvj. priebehu reaktivoval plochy vrstvovitosti, na ktorých došlo k smerným posuvným pohybom so sprievodným vykliňovaním sedimentov. V oblasti Brekova sa prejavujú v šupine Jasenovskej.
Najmladším zlomovým systémom mezozoika sú priečne severojužné zlomy (resp. zlomy oscilujúce na tejto generálnej línii). Tieto zlomy členia šupinovitú stavbu mezozoika na relatívne samostatné bloky.
Územie markantne oddeľujúce masív Krivoštianky od izolovaného západného výbežku Humenských vrchov poznačila kvartérna tektonika. Prielom Laborca Brekovskou bránou tu poukazuje na mladú tektoniku.
Územie je z hľadiska súčasných pohybov aktívne stále, o čom svedčí aj pomerne častý výskyt seizmických prejavov.
V rámci Humenských vrchov priečne zlomy oddeľujúce samostatné kryhy (Klokočiny a Krivoštianka) sa prejavujú i v kvartéri.

Inžinierskogeologická charakteristika

V zmysle inžinierskogeologickej rajonizácie Slovenska (Atlas krajiny SR) patrí riešené územie do rajónov:
- rajón flyšoidných hornín (Sf) v predkvartérnych horninách
- rajón vápencovo-dolomitických hornín (Sv) v predkvartérnych horninách 
- rajón údolnych riečnych náplavov (F) v kvartérnych sedimentoch.

Hydrogeologické pomery

Geologická stavba hodnoteného územia ako jeden zo základných faktorov predurčuje charakter hydrogeologických pomerov územia. 
V riešenom území sa prieskumu podzemných vôd venovala malá pozornosť (oproti neovulkanitom Vihorlatských vrchov).
Základnou jednotkou pre hodnotenie podzemných vôd je hydrogeologický rajón (región). Z hľadiska začlenenia do hydrogeologických regiónov riešené územie patrí do hydrogeologického rajónu QPM 097– Paleogén a kvartér povodia Laborca po Brekov a mezozoikum Humenských vrchov, ktorý tvoria časti povodí Laborca, Cirochy a Udavy. Na rajón sa viaže 185 l/s využiteľných zásob podzemnej vody. Generálny smer prúdenia podzemných vôd je VSV – ZJZ. Charakteristický typ priepustnosti je puklinový.
Z hľadiska litologickej charakteristiky hydrogeologického kolektora sa v území uplatňujú štrky a piesky (niva Laborca), pieskoce a ílovce (paleogén územia) a slienité vápence (mezozoika Humenských vrchov). Na základe charakteristiky podložia v riešenom území kvantitatívnu charakteristiku prietočnosti a hydrogeologickej produktivity vyčleňujeme vysokú (T = l.l0ˉ³- l.l0ˉ² m².sˉ¹) v prostredí štrkov, pieskov a vápencov a miernu (T = l.l0ˉ4 – l.l0ˉ³ m².sˉ¹) v prostredí flyšu a niektorých zástupcov mezozoika.

Radónové riziko

Riešené územie patrí do oblasti s nízkym výskytom radónového rizika.

Geomorfologické členenie, reliéf 

Riešené územie patrí do sústavy Alpsko-himalájskej, podsústavy Karpaty, provincie Východné Karpaty. Ďalej sa územie člení na severnú časť spadajúcu do subprovincie Vonkajšie Východné Karpaty a oblasti Nízkych Beskýd a na južnú časť spadajúcu do subprovincie Vnútorné Východné Karpaty a oblasti Vihorlatsko-gutinskej. Územie oblasti Nízkych Beskýd sa zaraďuje do celku Beskydské predhorie a podcelku Humenské Podolie a územie z oblasti Vihorlatsko-gutinskej do podcelku Humenské vrchy, časť Krivoštianka.
Malá južne položená časť katastrálneho územia obce Brekov pod Brekovskou bránou patrí do provincie Východopanónska panva, subprovincie Veľká Dunajská kotlina, oblasti Východoslovenská nížina, celku Východoslovenská pahorkatina, podcelku Laborecká niva.

Zo základných morfoštruktúr v riešenom území vystupujú v rámci vrásovo-blokovej fatransko-tatranskej morfoštruktúry hraste (Krivoštianka a jej izolovaný západný výbežok) a prechodné štruktúry centrálnokarpatských vrchovín (v ostatnej časti územia).
Zo základných typov erózno-denudačného reliéfu vystupuje výrazne vrchovinový reliéf (Krivoštianka a jej izolovaný západný výbežok), reliéf rovín a nív (v nive Laborca) a reliéf pedimentových podvrchovín a pahorkatín (v časti patriacej do Beskydského predhoria).
Z vybraných typov reliéfu sú v území zastúpené morfologicky výrazné stráne na tektonických poruchách (lemujúce masív Krivoštianky).
Sklon reliéfu je v nive Laborca menší ako l,0 stupňov, v ostatných častiach katastrálneho územia od 2,6 do 2l,0 stupňov.
Z morfologicko-morfometrických typov reliéfu sa uplatňujú vrchoviny veľmi silno členité (masív Krivoštianky), vrchoviny stredne členité (izolovaný západný výbežok Krivoštianky), pahorkatiny silno členité (časť v Beskydskom predhorí) a roviny nerozčlenené (niva Laborca).

Pôdne pomery 

V riešenom území v prostredí Humenských vrchov prevládajú rendziny: rendziny a kambizeme rendzinové, t.j. sprievodné litozeme modálne karbonátové, lokálne rendziny sutinové – zo zvetralín pevných karbonátových hornín. V časti Beskydského predhoria kambizeme prevažne nasýtené: kambizeme pseudoglejové nasýtené, t.j. sprievodné pseudogleje modálne a kultizemné, lokálne gleje – zo zvetralín rôonych hornín a v nive Laborca fluvizeme – fluvizeme glejové, sprievodné gleje.
Retenčná schopnosť pôd je stredná až veľká, priepustnosť stredná, pôdna reakcia neutrálna až slabo kyslá alebo sla bo alkalická (v závislosti od podkladu a genézy).

Klimatické pomery 

Podľa klimatického členenia Slovenska ( Atlas krajiny SR, 2002 ) riešené územie patrí do teplej klimatickej oblasti (T), okrsku T7, teplého, mierne vlhkého, s chladnou zimou, kotlinového.
V riešenom území priemerná teplota vzduchu v januári dosahuje -3,6°C, v júli l8,2°C, pričom priemerná ročná teplota vzduchu je 8-9oC. Priemerný ročný počet letných dní je 51, mrazových 120. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje v rozmedzí 100 - 120 dní. Priemerné ročné úhrny zrážok sa pohybujú od 600 do 700 mm

Priemerná teplota vzduchu v oC
Mesiac
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII priemer
Teplota oC - 3,6 -2,6 2,0 8,2 13,6 16,8 18,2 17,6 13,8 8,1 3,1 -1,1 8,2

Priemerný počet dní s dusným počasím je v rozmedzí 10 – 20 dní v roku. Bezmrazové obdobie trvá 160 -180 dní v roku, vykurovacie obdobie trvá 220 – 240 (i viac) dní v roku.

Počas roka prevláda prevažne severozápadný vietor a juhovýchodný vietor.

Vodstvo 


Povrchové vody 

Riešené územie patrí do povodia rieky Laborec, ktorá je súčasťou povodia Bodrogu (7 272 km2). 
Hlavnú hydrologickú os riešeného územia vytvára samotná rieka Laborec. Riešeným územím preteká v východo-západným smerom v južnej časti katastrálneho územia. 
Rieka Laborec si vytvorila relatívne širokú poriečnu nivu úctyhodných rozmerov, lievikovite ústiacu do Brekovskej brány. Zvodnenie aluviálnych sedimentov je vysoké, o čom svedčí aj sieť hydromelioračných odvodňovacích kanálov, lokalizovaných v nive medzi sídlami Humenné a Brekov.
Hydrologická sieť v riešenom území je pomerne riedka. Do Laborca okrem kanálov odvodňovacej sústavy ústia len dva málo významné toky zo severu: Brekovský potok prameniaci západne od obce Brekov a ňou pretekajúci a bezmenný potok tečúci po východnej hrane zastavaného územia obce, kde je technickými zásahmi pozmenený na kanál. Len v hornej časti nad sútokom dvoch jeho vetví má charakter horského potoka (jeden z nich pramení v katastrálnom území Závadky pod kótou 278 Hora a druhý , kratší, západnejšie položený pramení pod kótou 2l6 Zverník v hviezdicovitej eróznej stŕži). Oba potoky sú málo významné, pod sútokom je ich spoločný tok prehradený haťou malej účelovej vodnej nádrže. Z juhu z masívu Krivoštianky vteká do Laborca bezmenný potok, má charakter horského potoka a v lesnom prostredí Krivoštianky tvorí na JV spoločnú katastrálnu hranicu s obcou Jasenov.

Územný vývoj vodnosti rieky Laborec je posudzovaný v niekoľkých profiloch, z nich najbližšie k riešenému územiu (nad Brekovom) je profil 1-4-30–04-007-01 (vodomerná stanica Humenné č. 9230), V roku 2004 maximálny prietok Laborca v stanici Humenné bol 292,2m3/s ( 30.7.2004) o 6 hod.), pričom v období rokov 1967 až 2003 maximálny prietok bol 663,9m3 (2001) a minimálny prietok bol 2,102 m3/s (3.2.2004, ), pričom v období 1967 až 2003 minimálny prietok bol 0,538m3 (2003). V roku 2004 Laborec vo vodomernej stanici Humenné kulminoval 30.7.2004, výška vodného stĺpca - 369 cm a bol prekročený 2.stupeň povodňovej aktivity. 

Priemerné mesačné prietoky (aritmetický priemer priemerných denných prietokov) v roku 2004 
Vodomerná stanica Humenné - Qm (m3/s)
Zdroj: Hydrologická ročenka 2004 , SHM
Mesiac
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Priem.ročný prietok
4,029 14,06 54,34 19,64 17,32 8,531 19,94 13,61 5,498 8,815 13,77 16,87 16,43

Laborec patrí medzi typy s dažďovo-snehovým typom odtokového režimu. Maximálne prietoky dosahuje v marci a v apríli (topenie sa snehov), minimálne prietoky sa vyskytujú v auguste a septembri. 

Základné hydrologické charakteristiky
Tok Profil Prietok v m3/s
Q355 prietok 355 dní v roku- minimálny Q270prietok 270 dní v roku QA priemerný prietok Q1 maximálny prietok
Laborec Humenné 1,247 3,532 15,030 190,00

Kvalita v toku Laborca je podľa pozorovaní na stanici Humenné v predposlednom IV.akostnom stupni – silne znečistená voda – podľa základných (NH4) a biologicko-mikrobiologických ukazovateľov. Kyslíkové ukazovatele sú v III. akostnom stupni – znečistená voda (1995). Zaznamenaná je i prítomnosť ťažkých kovov (Cd,Cu, Zn, Pb) 

Podzemné vody

Kolektor podzemných vôd tvoria kvartérne náplavy poriečnej nivy Laborca. Reprezentované sú piesčitými až ílovitými štrkmi, ktoré sú prekryté rôzne mocnou vrstvou povodňových hlín. Podzemná voda sa nachádza v cca 3-4 m a kolíše v závislosti od hydrologických stavov v rieke. Priepustnoť štrkov sa najčastejšie pohybuje v rozmedzí filtrácie kf 10-4m/s. Režim podzemných vôd v riešenom území je ovplyvňovaný stavom v rieke Laborec, s ktorým sú v hydraulickej spojitosti.

Minerálne vody

Minerálne vody sú prírodné vody, ktoré sa líšia od obyčajných vôd teplotou, chemickým zložením a obsahom voľných plynov. V STN 86 800 sú definované ako vody vyvierajúce z prírodných, alebo zachytených prameňov, a ktoré pri vývere obsahujú v litri viac ako 1 g rozpustných tuhých látok alebo 1 g rozpustného oxidu uhličitého, alebo nad 1 mg sulfátu.
V riešenom území nie sú registrované ani evidované zdroje minerálnych vôd.

Biotické pomery

Fauna

Na základe členenia Slovenska na živočíšne regióny (Atlas SSR, l980) riešené územie – katastrálne územie obce Brekov patrí do provincie Karpaty, do oblasti Východné Karpaty. Vačšia severná a severozápadná časť územia (Beskydské predhorie, izolovaný západný výbežok Krivoštianky a pravostranná niva Laborca) patrí do prechodného obvodu, nízkobeskydského okrsku, menšia časť (časť masívu Krivoštianky východne nad Laborcom) do východobeskydského obvodu a vihorlatského okrsku a maličká a úzka časť územia severne od úpätia masívu Krivoštianky k ľavému brehu Laborca do východobeskydského obvodu a poloninského okrsku. Južná časť katastrálneho územia mierne zasahuje do provincie Vnútrokarpatských zníženín, Panónskej oblasti, juhoslovenského obvodu a potiského okrsku nížinného.
Z hľadiska zastúpenia významných živočíšnych druhov väčšiu časť riešeného územia (okrem časti masívu Krivoštianky) patrí do stepnej oblasti, zostávajúca časť masívu Krivoštianky patrí do oblasti listnatých lesov.
Stepnú oblasť v riešenom území indikujú významné živočíšne druhy – strehúň škvrnitý (Hogna singoriensis), modlivka zelená (Mantis religiosa), pestrň vlkovcový (Zerynthia polyxena), okáň hruškový (Saturnia pyri), askalafus švrnitokrídly (Ascalaphus macaronius), vretenica severná (Vipera berus), myšiak lesný (Buteo buteo), jarabica poľná (Perdix perdix), prepelica poľná (Coturnix coturnix), cibík chochlatý (Vanellus vanellus), myšiarka ušatá (Asio otus), dudok obyčajný (Upupa epops), žlna zelená (Picus viridis), škovránok poľný (Alauda arvensis), ľabtuška poľná (Anthus campestris), skaliarik sivý (Oenanthe oenanthe), strakoš červenochrbtý (Lanius collurio), zajac poľný (Lepus europaeus), hraboš poľný (Microtus arvalis), hranostaj obyčajný (Mustella erminea), tchor tmavý (Putorius putorius), zriedkavo tchor stepný (Putorius eversmanni)
V oblasti listnatých lesov sa vyskytujú slimák záhradný (Helix pomatia), roháč obyčajný (Lucanus cervus), nosorožtek obyčajný (Oryctes nasicornis), fúzač veľký (Cerambyx cerdo), fúzač alpský (Rosalia alpina), skokan hnedý (Rana temporaria), hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus), jastrab lesný (Accipiter gentilis), myšiak lesný (Buteo buteo), holub hrivnák (Columba palumbus), kukučka jarabá (Cuculus canorus), sova lesná (Strix aluco), žlna sivá (Picus canus), tesár čierny (Dryocopus martius), ďateľ veľký /Dendrocopos major), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), slávik červienka (Erithacus rubecula), penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla), brhlík lesný (Sitta europaea), pinka lesná (Fringilla coelebs), glezg hrubozobý (Coccotraustes coccotraustes).
Osobitnú skupinu tvoria ivočíchy viazané na urbánne prostredie, alebo aj na urbánne prostredie, t.j. na sídla alebo aj na sídla a živočíchy viazané spôsobom života na rieku (Laborec), jej alúvium a sprievodnú vegetáciu toku (vrátane zbytkov pôvodne lužných lesov).
Typickými významnými predstaviteľmi živočíchov urbánnych alebo aj urbánnych sú v zastavanom území obce skokan hnedý (Rana temporaria), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), zriedkavejšie ropucha zelená (Bufo viridis), z vtákov belorítka domová (Delichon urbica), lastovička domová (Hirundo rustica), žltochvost domový (Phoenicurus ochruros), hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto), plamienka driemavá (Tyto alba), kuvik plačlivý (Athene noctua), vrabec domový (Passer domesticus) a i. V ruinách Brekovského hradu hniezdi menšia kolónia dážďovníka tmavého (Apus apus).
Laborec s pruhom podmáčaných aluviálnych lúk, pobrežných depresií prirodzených, aj vzniknutých živelnou miestnou ťažbou štrku a zbytkami lužného lesa (brehových porastov rôznej šírky, kvality a rôznosti ekotopov) je v krajine riešeného územia vyhraneným segmentom, podstatne prispievajúcim ku kvalite biodiverzity územia.
Vody Laborca obývajú z rýb podustva severná /Chondrostoma nasus), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), mrena severná (Barbus barbus), belička európska (Alburnus alburnus), ploska pásavá (Alburnoides bipunctatus), hrúz škvrnitý (Gobio gobio), kapor obyčajný (Cyprinus carpio), boleň dravý (Aspius aspius).
Z obojživelníkov boli v riešenom území zaznamenané kunka žltobruchá (Bombina variegata), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), ropucha zelená (Bufo viridis), rosnička zelená (Hyla arborea), skokan hnedý (Rana temporaria), skokan rapotavý (Rana ridibunda).
Plazy reprezentuje užovka obojková (Natrix natrix) a užovka stromová (Elaphe longissima).
Vtáky sú zastúpené druhmi: koromorán veľký (Phalacrocorax carbo) – zriedkavo, volavka popolavá (Ardea cinerea), beluša biela (Egretta alba) – zriedkavo, bocian čierny (Ciconia nigra) – lovné teritórium, kačica divá (Anas platyrhynchos), kulík riečny (Charadrius dubius) , trasochvost biely (Motacilla alba), kúdeľníčka lužná (Remiz pendulinus), sýkorka belasá (Parus caearelus), oriešok hnedý (Troglodytes troglodytes), vlha hájová (Oriolus oriolus).
Občas sa v niektorých úsekoch rieky objavuje aj bobor vodný (Castor fiber), ktorý sa tam dlhodobejšie nezdržiava z dôvodu nevyhovujúcich pobytových podmienok.
Údolím Laborca vedú jesenné i jarné hlavné migračné cesty vtáctva zo severu na juh, resp. opačne.
Záverom možno konštatovať, že vo vzťahu k pestrým a rôznorodým stanovištným podmienkam, rôznorodým biotopom, tvárnosti krajiny a iným faktorom je biodiverzita zoozložky na veľmi dobrej úrovni. Krajina riešeného územia je bohatá na druhy a bohatá zároveň aj na druhy európskeho a národného významu, ktoré z tohto dôvodu požívajú spolu s ich biotopmi zákonnú ochranu.

Flóra 


Na základe fytogeografického členenia Slovenska (Atlas SR, 1980) riešené územie – kataster obce Brekov patrí do :
a) – oblasti Panónskej flóry (Panonnicum)
- obvod Eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum)
- okres Východoslovenská nížina (8)

b) -oblasti Západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale)
- obvodu Východobeskydskej flóry (Beschidicum orientale)
- okresu Východné Beskydy (30c)
- podokresu Nízke Beskydy 
- obvod Predkarpatskej flóry (Praecarpaticum)
- okres Vihorlatské vrchy (20)

Potenciálna vegetácia 

Dá sa indikovať prostredníctvom geobotanickej mapy zo synekologického hľadiska. Indikácia sa opiera o rastlinné spoločenstvá a ich zoskupenia – tie vznikajú ako výsledok pôsobenia tých činiteľov prostredia, ktoré v interakcii pôsobili na vegetačné jednotky počas dlhého geologického obdobia. Treba brať do úvahy, že stanovištia indikujú druhy a spoločenstvá podstatne lepšie a presnejšie.
Pri charakteristike rastlinného krytu sme vychádzali z podkladov Michalko a kol. 1986 : Geobotanická mapa ČSSR, textová časť SSR a z mapového podkladu list .Stará Ľubovňa 1 : 200 000. Vegetačná mapa plošne vyjadruje výskyt a rozšírenie rastlinných spoločenstiev a ich skupín. Je podkladom k zváženiu zaťaženia prírody v tých ktorých územných celkoch alebo ich častiach. 
Súčasná potenciálna prirodzená vegetácia je vegetáciou, ktorá by sa za daných klimatických, pôvodných a hydrologických pomerov vyvinula na určitom mieste, keby vplyv ľudskej činnosti ihneď prestal. Je predstavovanou vegetáciou konštruovanou do súčasných klimatických a prírodných pomerov. Geobotanická mapa plošne vyjadruje výskyt a rozšírenie rastlinných spoločenstiev a skupín, ktoré sú výslednicou pôsobenia súboru činiteľov prostredia počas dlhého geologického obdobia na tieto vegetačné jednotky. 
Vychádzajúc z uvedených podkladov charakterizujeme na riešenom území tieto vegetačné jednotky :
U – Lužné lesy nížinné
Sx - Vŕbovo-topoľové lužné lesy
C – Dubovo-hrabové lesy karpatské
CF – Bukové lesy vápnomilné
Fs – Bukové kvetnaté lesy podhorské 
Qs – Dubovosub-xerotermofilné a borovicové xerofilné lesy
At – Lipovo-javorové lesy

Biotopy

Biotopy, ktoré boli identifikované v riešenom území, sú charakterizované podľa Katalógu biotopov Slovenska. Zároveň je pri tejto charakteristike uvedená i informácia o významnosti biotopu z hľadiska jeho zaradenia medzi európsky významné biotopy (kód NATURA 2000). Lokalizácia a druh biotopov (v členení na lesné abiotopy a travinno-bylinné biotopy) sú vo výkresoch vyznačené podľa podkladov ŠOP SR, Regionálna správa ochrany prírody v Stakčíne, Správa CHKO Východné Karpaty (máj 2007).

A. Lesné biotopy

- dubovo – hrabové lesy karpatské ( Ls2.1 /kód podľa slovenskej nomenklatúry – „Katalóg biotopov Slovenska“/ ) - biotop tvoria porasty duba zimného a hrabu, najčastejšie s prímesou buka, menej ďalších drevín na hlbších pôdach typu kambizemi s dostatkom živín. Podrast má travinný charakter, prítomné sú mezofilné druhy. Spravidla sa vyskytuje na nížinách, pahorkatinách, nižších vrchovinách a kotlinách až do výšky 600 m.n.m.. Porasty väčšinou patria do hospodárskeho lesa.

- bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy (Ls5.1, 9130 – kód NATURA 2000 ) - porasty spravidla s bohatým viacvrstvovým bylinným podrastom, ktorý tvoria typické lesné tieňomilné rastliny. Vyskytujú sa na miernejších svahoch, na vlhkých pôdach dobre zásobených živinami. Biotop je relatívne málo ohrozený. Typické druhové zloženie: buk lesný, cyklámen fatranský, fialka lesná, javor horský, jedľa biela, lykovec jedovatý.

- lipovo –javorové sutinové lesy (Ls4, 9180 - kód NATURA 2000) – vyskytujú sa na vápencovom podloží alebo na minerálne bohatších silikátových horninách. Majú vysokú diverzitu drevín podmienenú prímesou druhov z kontaktných zonálnych spoločenstiev. Krovinové poschodie je bohato vyvinuté. Sú rozšírené od kotlinového stupňa až po horský stupeň do nadmorskej výšky 1 100 m. Biotop je ohrozený vzhľadom na svoj maloplošný a rozdrobený výskyt.

- vápnomilné bukové lesy (Ls5.4, 9150 - kód NATURA 2000 ) – biotop zahŕňa porasty bučín na strmých skalnatých svahoch. Geologické podložie tvoria výlučne karbonátové horniny. V porastoch prevláda buk a v závislosti od polohy sú primiešané iné dreviny. Spravidla je vytvorené druhovo bohaté krovinové poschodie. Pokiaľ sa zachová prirodzená štruktúra biotopu , nie je v rámci Slovenska ohrozený.

- teplomilné panónske dubové lesy (Ls3.1, 91H0 - kód NATURA 2000) – biotop tvoria najsuchšie dubové lesy vskytujúce sa na výslnných stanovištiach a teplých a suchých oblastiach, najčastejšie na vápencoch a sopečných horninách. Zaberajú extrémnejšie reliéfové tvary s vysokým obsahom kamenistého materiálu a plytkým pôdnym horizontom. Spravidla sa vyskytuje dub plstnatý a teplomilné kry. Vo vyšších polohách sa uplatňuje dub zimný. Porasty nemajú hospodársky význam, preto plochy hlavne v minulosti pretvárali na vinohrady, prípadne lúky a pasienky. Ak nie sú obhospodarované, zarastajú krovinami nepôvodnými pre dané stanovište.

B. travinno – bylinné biotopy

- suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (Tr1, 6210 –kód NATURA 2000) – vegetáciu tvoria travinno-bylinné spoločenstvá s teplomilnými druhmi tráv. 
Priestory medzi trsmi vypĺňajú poliehavé kríčky a polokríčky. Charakteristické sú plytké pôdy na vápencoch a dolomitoch. Druhotne sa tento biotop rozširuje po vyrúbaní či vypaľovaní lesov a následne odplavením lesných pôd. Biotop sa najčastejšie vyskytuje na krasových planinách a na južných svahoch na vápnitých zlepencoch a na vápnitých flyšoch. Biotop v súčasnosti podlieha sukcesným zmenám následkom zániku extenzívnej pastvy. 
- mezofilné pasienky a spásané lúky (Lk3 ) - biotop tvoria svieže krátkosteblové intenzívne spásané pasienky na hlbších, vodou a živinami dobre zásobených pôdach – tzv.mätonohové pasienky. Rozšírené sú od nížin po stredný horský stupeň na rovinatých až mierene sklonených miestach v alúviách tokov
- nížinné a podhorské kosné lúky (Lk1, 6510 – kód NATURA2000) - biotop tvoria hnojené, jedno až dvojkosné lúky s prevahou vysokosteblových, krmovinársky hodnotných tráv, ako ovsík obyčajný, psiarka lúčna, tomka voňavá, a bylín. Osídľujú rozmanité stanovištia - od vlhkých až po suchšie stanovištia v teplejších oblastiach, s čím je úzko spojená ich pomerne veľká variabilita.


C. skalné biotopy

- karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (Sk1, 8210 – kód NATURA 2000) - biotop tvoria pasienkové spoločenstvá nachádzajúce sa v skalnatých štrbinách a na skalných stenách vo vápencových oblastiach.Funkciu pionierskych rastlín plnia lišajníky a machorasty. Nápadné porasty vytvárajú najmä papraďorasty, schopné osídľovať plochy s minimálnou vrstvou pôdy. Vápencové skalné biotopy sú ohrozené ťažbou kamene alebo i horolezeckou činnosťou.

D. tvrdolisté kroviny 

- porasty borievky obyčqjnej (Kr2, 5130- – kód NATURA 2000)- biotop tvoria rozvoľnené či zahustené porasty borievky obyčajnej spolu s ďalšími svetlomilnými druhmi drevín., prevažne krovín. Borievka sa šíri na extenzívne využívaných pasienkoch, pretože vďaka ostrému ihličiu ju neohrozuje pastva.Paienky sa postupne zahusťujú a tvoria významné biotopy pre živočíšstvo. Vývoj postupne smeruje k lesnému spoločenstvu. Na Slovensku je to pomerne rozšírený biotop. Zachovanie vybraných reprezentatívnych lokalít si vyžaduje cielené odstraňovanie náletových drevín, ktoré by borievku postupne zatienili a eliminovali. 

Sídelná zeleň

Sídelná zeleň v obci má rôznu kvalitu a v podstate možno konštatovať, že najmä na verejných priestranstvách nemožno obci uprieť snahu o estetické dotváranie formou riadených a účelových sadových úprav. Na súkromných pozemkoch, najmä v predzáhradkách a iných „reprezentačných“ plochách súkromia je snaha vnášať modernizujúce prvky (vrátane zastúpenia kultivarov a sadovníckych terénnych úprav) a dotvoriť tak estetický dojem z výsadieb verejných priestranstiev. Napriek tomu je treba konštatovať, že vzhľadom na polohu obce a atraktívnosť sídla a prírody okolia by bolo dobré vniesť do sídelnej zelene istú koncepčnosť a podľa toho prostredie dotvárať


2.3 DEMOGRAFICKÝ POTENCIÁL A BYTOVÝ FOND


Rozbor demografických charakteristík je spracovaný na základe celoštátnych sčítaní ľudí, domov a bytov (r. 1970, 1980, 1991 a 2001). Údaje z posledného sčítania v roku 2001 sú podľa Štatistického úradu SR – Krajská správa Prešov.
Podľa dynamiky vývoja pohybu obyvateľstva (prírastok, úbytok) sú obce zaradené do štyroch kategórií: 

Kategória obce Priemerný ročný prírastok obyvateľstva
rýchlo rastúca nad + 5%
pomaly rastúca +2 – + 5 %
stagnujúca - 2 – +2 %
regresívna pod -2%

Údaje o vekovej štruktúre obyvateľstva sú hodnotené v troch základných vekových skupinách:
predproduktívny vek 0 – 14 rokov
produktívny vek muži 15 – 69 rokov, ženy 55 a viac rokov
poproduktívny vek muži 60 a viac rokov, ženy 55 a viac rokov.

Zmenšovanie podielu mladšej populácie a zvyšovanie podielu starších vekových skupín obyvateľstva ( zhoršenie vekovej štruktúry obyvateľstva) môže mať za následok pokles reprodukčných schopností populácie. Pomer predproduktívnej a poproduktívnej zložky obyvateľstva, označený ako index vitality, môže okrem iného vypovedať aj o populačných možnostiach vo výhľade.
Podľa dosiahnutej hodnoty indexu vitality sa obyvateľstvo zaraďuje do 6-tich typov populácie:

Hodnota indexu vitality Typ populácie
Nad 300 veľmi progresívna ( rýchlo rastúca )
201 – 300 progresívna ( rastúca )
151 – 200 stabilizovaná rastúca
121 – 150 stabilizovaná
101 – 120 stagnujúca
Menej ako 100 regresívna ( ubúdajúca )

Demografický potenciál

K 31.12.2005 žilo v obci Brekov 1 267 obyvateľov, čo predstavuje 1,96 % z celkového počtu obyvateľov okresu Humenné.
Celková rozloha katastrálneho územia obce je 970,7 ha, priemerná hustota osídlenia 131obyvateľov na 1 km2.
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľov v rokoch 1980 – 2005 
Rok sčítania 1980 1991 2001 2005
Počet obyvateľov 1 095 1 191 1 249 1 267
Prírastok obyvateľov + 96 + 58 + 18
Index rastu 108,77 104,87 101,44
Ć ročný prírastok + 0,80 % + 0,49 % + 0,36 %

Podľa dynamiky vývoja pohybu obyvateľstva v obci Brekov bol zaznamenaný neustály nárast počtu obyvateľov, pričom tempo rastu malo klesajúcu tendenciu. Priemerný ročný prírastok dosahoval hodnoty od + 0,36 % do + 0,80 %, čo zaradilo obec do kategórie stagnujúceho sídla. 
Vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva v období rokov 1991 – 2005
Rok Počet obyvateľov Index vitality
Spolu Vekové skupiny 
predproduktívny produktívny poproduktívny 
19911) abs. 1 191 333 669 189 176,19
% 100,00 27,96 56,17 15,87 
20011) abs. 1 249 221 821 207 106,76
% 100,00 17,69 65,73 16,57 
2005 abs. 1 267 217 823 227 95,59
% 100,00 17,13 64,96 17,92 
1) údaj podľa SODB

Podľa vývoja vekovej štruktúry (predproduktívne, produktívne, poproduktívne obyvateľstvo) obec Brekov v roku 1991 zaznamenala priaznivú vekovú štruktúru so stabilizovaným rastúcim typom populácie. V roku 2001 bolo zaznamenané výrazne zníženie predproduktívnej skupiny obyvateľstva a nárast produktívnej zložky populácie, ktoré pretrváva aj v roku 2005. Dochádza k zhoršeniu vekovej štruktúry, čiže starnutiu obyvateľstva. Kým v roku 2001 dosiahnuté hodnoty indexu vitality obec zaradili medzi sídla so stagnujúcim typom populácie, v roku 2005 to bolo obyvateľstvo regresívneho (ubúdajúceho) typu.
Priemerný vek obyvateľstva v roku 1991 bol 32 rokov, v roku 2001 sa zvýšil na 35 rokov. Podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2005 tvorili ženy 51,38 % z celkového počtu obyvateľov obce. 
Podľa vzdelanostnej štruktúry základné vzdelanie má ukončených 23,62 % obyvateľov, učňovské bez maturity 14,49 %, stredné odborné s maturitou 14,97 % a vysokoškolské 4,80 % obyvateľstva. Z náboženského vyznania prevláda rímskokatolícka cirkev (93,43 %). K slovenskej národnosti sa hlásilo 97,18 % obyvateľov, rómsku menšinu zastupovalo 1,52 % obyvateľov obce. Uvedené údaje sú podľa SODB 2001.


Zamestnanosť a pracovné príležitosti

Podľa SODB 2001 z celkového počtu 1 249 obyvateľov obce tvorilo 667 ekonomicky aktívnych osôb, čo predstavuje 53,40 % (okres Humenné 49,89 %). Z toho ženy tvorili 47,08 %. Nezamestnaných ekonomicky aktívnych bolo 240 osôb, pracujúcich 396 obyvateľov obce. 
Z hospodárskych odvetví najviac osôb pracovalo v priemyselnej výrobe (140) a stavebníctve (37). Za prácou mimo obce odchádzalo 322 obyvateľov obce.

Ekonomická aktivita a zamestnanosť v roku 2001 (SODB 2001)
Obec Počet obyvateľov celkom Počet ekonomicky aktívnych osôb Počet nezamestnaných
celkom %z celkového počtu obyvateľov celkom % z ekonomicky aktívnych obyvateľov
Brekov 1 249 667 53,40 240 36,00

Bytový fond

Ku dňu Sčítania obyvateľov domov a bytov v roku 2001 bolo v obci spolu 310 bytov, z toho:
trvale obývaných 290 bytov
z toho v rodinných domoch 273 bytov
v 3 bytových domoch 16 bytov, 1 byt v inej budove
v obci je 19 neobývaných bytov v rodinných domoch, z toho 6 sú určené na rekreáciu
Vývoj počtu trvale obývaných bytov v rokoch 1970 – 2001
Rok sčítania 1970 1980 1991 2001
Počet trvale obývaných bytov 197 235 287 290
Prírastok bytov + 38 + 52 + 3
Počet bytov/1 000 obyv. 200,61 214,61 240,97 232,19
Okres Humenné 228,00 261,62 287,10 287,12
Prešovský kraj1) 263,71
SR 370,00 353,50
1) vznikol v roku 1996 

Z rozboru základných charakteristík bytového fondu obce Brekov, možno konštatovať, že počas celého sledovaného obdobia vývoja bytového fondu obec vykazuje podpriemerný ukazovateľ počtu bytov na 1 000 obyvateľov v porovnaní s okresným, krajským aj celoslovenským priemerom. 

Vývoj obložnosti v rokoch 1970 - 2001
Rok sčítania 1970 1980 1991 2001
Obložnosť (obyv./ byt) 4,98 4,66 4,15 4,31
Okres Humenné 4,38 3,82 3,48 3,48
Prešovský kraj1) 3,70
SR 2,83
1) vznikol v roku 1996 

Priemerný vek rodinných domov je 31 rokov, bytových domov 17 rokov. Postavené sú prevažne z materiálov kameň a tehla. Priemerný počet obytných miestnosti na jeden byt je 4,83 v rodinných domoch a 2,88 obytných miestnosti v bytovom dome. Počet obyvateľov na jeden byt v roku 2001 tvorilo v rodinných domoch 4,31 osôb, v bytovom dome 4 osoby. 

Trvale obývané byty podľa obdobia výstavby
Obec 1899 a nezistené 1900-1919 1920-1945 1946-1970 1971-1980 1981-1990 1991-2001 spolu
Brekov 2 1 14 105 79 76 13 290
% 0,69 0,34 4,83 36,21 27,24 26,21 4,48 100

Z uvedeného prehľadu o dobe výstavby možno konštatovať, že v rokoch 1946 - 1990 bol najväčší nárast bytovej výstavby až 260 rodinných domov (89,66 %). Po roku 1990 dochádza k stagnácií výstavby, napriek tomu po roku 1996 bolo štatistický zaznamenaných 5 novostavieb.



2.4 SOCIÁLNA INFRAŠTRUKTÚRA A OBČIANSKE VYBAVENIE

Do skupiny sociálnej infraštruktúry patria zariadenia školstva a výchovy, kultúry a osvety, telovýchovy a športu. Občiansku vybavenosť členíme do dvoch kategórií – komerčná infraštruktúra (maloobchodná sieť, ubytovanie a stravovanie, služby nevýrobné, služby výrobné a opravárenské) a ostatná infraštruktúra (administratíva a verejná správa a iné).

Zastúpenie kategórií občianskej vybavenosti v skúmanom území dokumentuje nasledujúci prehľad:

sociálna infraštruktúra

- školstvo a výchova

V obci je vybudovaná Základná škola s 3.triedami, ročník 1 – 4 s počítačovou miestnosťou a so školskou družinou . Školu navštevuje 38 detí z obce .V obci je materská škola s dvoma triedami, navštevuje ju 30 detí.

- kultúra a osveta

V obci je vybudovaný kultúrny dom s kapacitou 200 stoličiek. V zastavanom území obce sa nachádza rímsko-katolícky kostol s budovou fary. Nad obcou na hradnom vrchu sa nachádzajú rujny hradu z 13.storočia. 

- telovýchova a šport

V obci sa nachádza futbalový štadión FK Spartak Brekov so šatňami a hygienickým zázemím a tréningovým ihriskom a dve viacúčelové športové detské ihriská. 

- zdravotníctvo a sociálna starostlivosť

V obci nie sú zdravotnícke zariadenia ani zariadenia sociálnej starostlivosti vybudované.

komerčná infraštruktúra

- maloobchod

V obci sa nachádza obchod Coop-Jednota, štyri predajne potravín, resp. zmiešaného tovaru a tri občerstvovacie zariadenia.

- ubytovanie a stravovanie

V obci sa nenachádzajú ubytovacie zariadenia, stravovacie zariadenie – „Dvor pod viničnou skalou“ má kapacitu 60 stoličiek .

- služby nevýrobné

Na území obce sa nachádza cintorín umiestnený na severozápadnom okraji obce, v rámci ktorého je osadený aj dom smútku.


- služby výrobné a opravárenské 

Na území obce sa nachádza 
drevovýroba GÁTER – píliarska činnosť, ktorá zamestnáva 10 pracovníkov, 
fa BYDO – výroba nábytku a bytových doplnkov, ktorá zamestnáva 10 pracovníkov,
fa STROJBET – stavebná činnosť, ktorá zamestnáva 15 pracovníkov,
fa BENSTAV – stavebná činnosť, ktorá zamestnáva 8 pracovníkov,
súkromný podnikateľ p. Pčola – výroba paliet.

- ostatná infraštruktúra

V obci sa nachádza kancelária Obecného úradu a požiarna zbrojnica.

2.5 KULTÚRNE A HISTORICKÉ HODNOTY 

kultúrno-historický potenciál

Skúmané územie je súčasťou Prešovského kraja, v minulosti Zemplínskej župy, kde sa stretávajú a prelínajú kultúrne vplyvy viacerých historických regiónov a vytvárajú bohatý a mimoriadne rozmanitý kultúrno-historický potenciál. Na formovanie kultúry mal podstatný vplyv význam Humenného ako centra osídlenia a križovatky obchodných ciest. Obec BREKOV je vstupnou bránou do okresu Humenné, leží v údolí rieky Laborec na rozhraní Vihorlatského pohoria a Ondavskej vrchoviny pod rovnomenným starobylým hradom, 7 km juhozápadne od okresného mesta. Prvá písomná zmienka je z roku 1248. História a život obce bol úzko spätý s históriou hradu

nehnuteľné kultúrne pamiatky

V zastavanom území obce Brekov sa nachádzajú nasledovné objekty zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:
Brekov – hradné ruiny – č. ÚZPF –113/0 – hrad pochádzal z 2.pol.13.storočia situovaný nad obcou
archeologická lokalita – mohylník - č. ÚZPF – 4294/0 – päť mohýl patriacich ku skupine mohýl východoslovenskej kultúry zo sklonku neskorej doby kamennej, rozložených nepravidelne

archeologické lokality

Okrem horeuvedenej archeologickej lokality zapísanej v ÚZPF Krajský pamiatkový úrad Prešov určil územie s predpokladanými archeologickými nálezmi:
historické jadro obce – územie s predpokladanými archeologickými nálezmi
hrad – NKP, evidovaná v ÚZPF pod č.113/0, plocha hradného kopca výšinné sídlisko z včasného stredoveku.
poloha Zverník, Ortáš – mohylník, NKP evidovaná v ÚZPF pod č.4294/0
poloha Za ulicou, resp.Nive – pozdĺž regulovaného potoka - sídlisko z včasného stredoveku.
poloha Hánovo – paleolit
jaskyňa Veľká Artajama – novovek


2.6 HOSPODÁRSKA ZÁKLADŇA 

nerastné suroviny

V katastrálnom území obce Brekov sa nachádza chránené ložiskové územie Brekov, ktorým sa zabezpečuje ochrana výhradných ložísk vápenca proti znemožneniu alebo sťaženiu ich dobývania. V súčasnosti túto ochranu zabezpečuje majiteľ kameňolomu Štefan Behún. Okrem toho sa v katastrálnom území obce nachádza určený dobývací priestor Brekov, ktorý je určený na dobývanie výhradného ložiska vápenca. V súčasnosti ťažbu zabezpečuje majiteľ kameňolomu Štefan Behún.

poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo

- poľnohospodárska výroba, poľnohospodársky pôdny fond

V rámci poľnohospodárskej výroby existuje v obci živočíšna výroba – chov koní (24 ks) a chov hovädzieho dobytka (4ks), ktorú realizuje samostatne hospodáriaci roľník. Na území obce realizuje samostatne hospodáriaci roľník p. Mihaľko pestovanie viniča a výrobu vína.
Územie sa nachádza v klimatickom regióne 06 – pomerne teplom, mierne suchom, vrchovinovom, kde suma priemerných denných teplôt vyšších ako 10o C je 2800 - 2500, dĺžka obdobia s teplotou vzduchu nad 5o C je 224 dní. Klimatický ukazovateľ zavlaženia (rozdiel potenciálneho výparu a zrážok) je 100 – 50mm. Priemerná teplota vzduchu v januári je -3 až - 5o C, priemerná teplota vzduchu za vegetačné obdobie (IV – IX) je 14 - 15o C.

Na skúmanom území sa nachádzajú tieto BPEJ:

06 05 001 – fluvizeme typické, ľahké v celom profile, vysýchavé
06 06 005 
06 06 002 – fluvizeme typické, stredne ťažké
06 12 003 – fluvizeme glejové, ťažké
06 14 065 – fluvizeme typické, stredne ťažké až ľahké, plytké
06 15 002 – fluvizeme typické stredne ťažké ťažké s ľahkým podorničím, vysýchavé
06 69 402
06 69 442
06 69 505 – kambizeme pseudoglejové na flyši, stredne ťažké
06 70 233 – kambizeme pseudoglejové na svahových hlinách, ťažké až veľmi ťažké
06 84 672
06 84 682
06 84 873
06 84 872 – kambizeme pseudoglejové na výrazných svahoch (12-25°), stredne ťažké až 
ťažké
06 87 242
06 87 543
06 87 445 – rendziny typické a rendziny kambizemné, stredne hlboké na vápencoch, stredne 
ťažké až veľmi ťažké
06 90 562
06 90 465 – rendziny typické, plytké, stredne ťažké až ľahké
06 92 983
06 92 682
06 92 782
06 92 983
06 92 682
06 92 658 – rendziny typické na výrazných svahoch (12-25°), stredne ťažké až veľmi ťažké

lesné hospodárstvo

Podľa ÚPN – VÚC Prešovského kraja je súčasné drevinové zloženie lesov relatívne vyhovujúce a blízke pôvodným skladbám lesných drevín hlavne v súvislejších lesných komplexoch vo vyšších vegetačných lesných stupňoch. Lesy v skúmanom území sú súčasťou Humenských vrchov, vo vyšších polohách pokryté bučinami, na úpätí pohorí sa vyskytujú dubiny, prípadne dubohrabiny. Nachádzajú sa tu tiež biotopy teplomilných panónskych dubových lesov.

V katastrálnom území obce sa nachádzajú lesy s celkovou výmerou 324,6 ha, ktoré obhospodarujú tieto subjekty:

- Urbárska a pasienková spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Brekov - 295,13 ha
- Lesy SR, s. p., OZ Sobrance - 29,48 ha

výroba, stavebníctvo a skladové hospodárstvo

V zastavanom území obce realizujú svoju činnosť tieto firmy:
drevovýroba GÁTER – píliarska činnosť, ktorá zamestnáva 10 pracovníkov, 
fa BYDO – výroba nábytku a bytových doplnkov, ktorá zamestnáva 10 pracovníkov,
fa STROJBET – stavebná činnosť, ktorá zamestnáva 15 pracovníkov,
fa BENSTAV – stavebná činnosť, ktorá zamestnáva 8 pracovníkov,
súkromný podnikateľ p. Pčola – výroba paliet.


2.7 REKREÁCIA A CESTOVNÝ RUCH


Katastrálne územie obce nespadá v zmysle ÚPN – VÚC Prešovského kraja do rekreačného celku. Obec sa nachádza cca 15 km vzdušnou čiarou od rekreačného celku Domaša a rovnako je vzdialená aj od Zemplínskej šíravy.
Územie okresu patrí medzi menej známe a vyhľadávané oblasti cestovného ruchu aj napriek tomu, že disponuje množstvom atraktivít, ktoré sú schopné uspokojiť aj náročných návštevníkov. Ponukovú bázu predstavuje hodnotná prírodná krajina i rad kultúrno-historických pamiatok. Územie nemá výhodnú tranzitnú polohu, ktorá by umožňovala zachytiť turistické prúdy smerujúce na Zemplínsku Šíravu alebo Domašu. Územím prechádza tranzit po ceste I/74 na Ukrajinu cez hraničný priechod Ubľa - Malyj Bereznyj. Zlepšenie súčasného stavu by malo nastať po otvorení cestného hraničného priechodu Palota (okres Medzilaborce) - Radoszyce. Územie okresu vytvára značný potenciál pre vidiecky turizmus a pobyt v ekologicky nenarušenom prostredí. obce po komplexnom zhodnotení podmienok pre rozvoj vidieckej rekreácie a cestovného ruchu tvoria ponuku prevážne pre individuálnu vidiecku rekreáciu formou rekreačných dedín.

RKC Domaša
Tento RKC vytvára obalová krivka vodnej nádrže Domaša, zahŕňajúca v sebe strediská turizmu pri vodnej ploche i sídla s vidieckym turizmom. Vodná nádrž sa nachádza v atraktívnom prírodnom prostredí a vytvára výborné podmienky pre pobyt pri vode, vodné športy a letnú turistiku v okolitých lesoch. V nadväznosti na letné využitie rekreačného priestoru je potrebné do rekreačných aktivít zapojiť priľahlé sídla, pričom rozvoj rekreácie v nich spájať na osobitostiach pobytu v dedinskom prostredí.

RKC Nízke Beskydy
Je to malebne formovaná pahorkatina až vrchovina, ktorá poskytuje vhodné podmienky predovšetkým pre letnú rekreáciu aj vo väzbe na RKC Domaša. Rozvoj cestovného ruchu bude založený na vysokom podiele nevyužívaného bytového fondu so zachovaním štýlovosti. Nízka hustota zástavby obcí umožňuje rekreáciu formou chalupárstva. Nevyhnutnou podmienkou oživenia cestovného ruchu je výstavba vybavenosti a technickej infraštruktúry. Na území RKC sú vybudované rekreačné strediská v zázemí Humenného.
Katastrálnym územím obce vedie pripravovaná cyklotrasa s ľahkou obtiažnosťou na úseku Strážske – Humenné

2.8 VEREJNÉ DOPRAVNÉ VYBAVENIE


Širšie dopravné vzťahy

Cestná doprava

Zastavaným územím obce Brekov vedie v smere sever-juh silne dopravne zaťažená cesta I/74. Cesta patrí do siete ciest I. triedy s úsekmi rýchlostných komunikácií. Cesta v celej trase, od hraníc s Ukrajinou až po Strážske, bola študijne sledovaná ako v klasickej tak aj rýchlostnej kategórii. Návrh ÚPN VÚC Prešovského kraja odporúča cestu v kategórii C 11,5/80 s územnou rezervou na možné rozšírenie (C 22,5/80) a obchvaty mesta Humenné, obcí Hažín nad Cirochou a Kamenica nad Cirochou. Nadregionálny význam cesty I/74 vzrastie v prípade otvorenia medzinárodnej dopravy cez hraničný priechod Ubľa-Mayj Bereznyj. 
Južne sa cesta I/74 v meste Strážske križuje s cestou I/18 so smerom Vranov nad Topľou – Michalovce.
Železničná doprava
Parlelne s cestou I/74 z východnej strany je obce tangovaná nadregionálnou železničnou traťou Prešov-Vranov nad Topľou-Strážske-Humenné-Medzilaborce-Palota-Lupkow(PR). 
Po znovuotvorení hraničného priechodu Lupkow-Medzilaborce pre osobnú i nákladnú opravu
nadobúda trať na význame. Úsek Michalovce – Strážske –Humenné sa navrhuje na zdvojkoľajnenie a výhľadovú elektrifikáciu, 
Charakteristika cestnej siete riešeného územia obce Brekov
Obcou Brekov v smere sever-juh vedie trasa silne dopravne zaťaženej cesty I/74 so smerom Strážske - Humenné. Cesta je vybudovaná kategórie C 9,5/70. V obci cesta plní funkciu zbernej komunikácie funkčnej triedy B1, je vybudovaná kategórie MZ 13,5/60 s obojstrannými odvodňovacími rigolmi a obojstrannými pešími chodníkmi nepostačujúcej šírky do 1,0m. Chodníky sú zrealizované pri oploteniach rodinných domov. 
Na ceste I/74 sú známe údaje o intenzite dopravy z Celoštátneho profilového sčítania z roku 2005. Ide o sčítací úsek 01789
Počet nákladných automobilov 1 348 skutočných vozidiel / 24 hod
Počet osobných automobilov 4 816 skutočných vozidiel / 24 hod
Počet motocyklov 3 skutočných vozidiel / 24 hod
Spolu 6 167 skutočných vozidiel / 24 hod
Podľa výsledkov sčítania dopravy je cesta I/74 silne dopravne zaťažená s 21,86% podielom nákladnej dopravy k celkovému počtu vozidiel. 
Ostatné obslužné miestne komunikácie:
Obslužný komunikačný systém obce je rozvinutý východne od cesty I/74, na cestu I. triedy je napojený v troch napojovacích bodoch. V križovatkách nie sú zriadené samostatné zaraďovacie a odbočovacie pruhy. Miestne komunikácie majú charakter obslužných ciest funkčných tried C2 sú zokruhované a sú vybudované so šírkou vozovky 5,0m a radíme ich do kategórie MO 6/40(MO7,5/40). Na komunikáciách sú osadené spomaľovače rýchlosti – retardéry. 
V lokalite novej rodinnej zástavby a pozdĺž cesty sprístupňujúcej areál školy a škôlky sú zrealizované obojstranné pešie chodníky šírky 1,0m.
V ostatnej časti zástavby chodníky nie sú zrealizované.
Ostatné komunikácie majú obslužný charakter funkčnej triedy C3:
- sprístupnenie rómskej rodinnej zástavby vo východnej polohe obce je slepo ukončenou ulicou s veľkým pozdĺžnym stúpaním nivelety so šírkou vozovky do 4,0m. 
Cesta je funkčnej C3 a v zmysle STN 73 6110 ju zaradíme do kategórie MOK 3,75/40
do západnej polohy obce je zrealizovaná komunikácia sprístupňujúca bývalý areál poľ. Družstva. Cesta pri križovaní s I/74 má šírku vozovky cca 14m a postupne sa zužuje na MO 7,5/40. Cesta sprístupňuje vznikajúce areály podnikateľských aktivít a pri ihrisku prechádza do nespevnených ciest a slúži ako parkovisko pre potreby ihriska. Cesta úrovňovo križuje železničnú trať, priecestie je zabezpečené rampami a svetelnou signalizáciou
sprístupnenie rodinnej zástavby a bytových domov situovaných do južnej polohy obce je súbežnou cestou s cestou I/74 s troma výjazdami na cestu I. triedy, čo je v rozpore s prípustnými vzdialenosťami medzikrižovatkových úsekov na zbernej komunikácii funkčnej triedy B1 podľa STN 73 6110 
Na komunikačnej sieti v obci boli prieskumom zistené bodové a líniové dopravné závady:
v priamej nadväznosti na frekventovanú cestu I/74 je napojené parkovisko pred objektom potravín –Jednota 
križovatka miestnych komunikácií vedúcich ku poľ.družstvu a do centra obce s cestou I/74 nemá riešené samostatné odbočovacie a zaraďovacie pruhy, ktoré sú potrebné pre takú frekvenciu dopravy ako je na ceste I/74 
pri výjazde na I/74 z prístupovej komunikácie ku bytovému domu je nedostatočný rozhľad 
1-1´ pozdĺž cesty I/74 nie je zrealizovaný obojstranný peší chodník v celej dĺžke zastavaného územia. Existujúce chodníky sú nedostatočnej šírky do 1,0m, čo je v rozpore s min. šírkou peších chodníkov v zmysle STN 73 6110 
Pešia a cyklistická doprava
V obci je pozdĺž cesty I/74 obojstranne vybudovaný peší chodník nedostatočnej šírky. Pozdĺž miestnych komunikácií sú čiastočne vybudované chodníky v centre obce ku areálu základnej a materskej školy. Chodníky sú šírky cca 1,0m. Zrealizované je pešie prepojenie od areálu základnej školy ku zástavbe pozdĺž vodného toku. Vodný tok je preklenutý niekoľkými pešími lávkami. 
Zrealizované je pešie prepojenie od zastávky SAD pri Jednote ku železničnej zastávke, s premostením pešou lávkou cez vodný tok.
V ostatnej časti zástavby sa pre peší pohyb využívajú komunikácie a pridružený uličný priestor. 
Statická doprava
V obci sú zriadené tieto parkovacie plochy:
pred objektom potravín pri zastávke SAD s označením Jednota je asfaltové parkovisko s vyznačením 10-tich parkovacích státí
pri objekte zdravotného strediska pri školskom areáli parkovisko o kapacite 5 státí
pri pešom nástupe ku hradu Brekov je parkovisko o kapacite 5 státí 
Iné parkovacie plochy pre potreby občianskej vybavenosti nie sú zriadené, parkuje sa pozdĺž ciest a na plochách zelene uličného priestoru. 
V južnej polohe obce sú tri bytové domy, ktoré nemajú garážové státia, je zrealizovaných 5 voľných parkovacích státí, čo kapacitne nepostačuje. 
Obyvatelia bývajúci v rodinnej zástavbe si stavajú garážové státia podľa potreby na vlastných pozemkoch.
Osobná hromadná doprava 
Obec Brekov je obsluhovaná šiestimi prímestskými a jednou diaľkovou linkou SAD
Prímestské linky: počet spojov tam/späť
702410 so smerom Humenné-Vranov n/T.-Sečovce-Košice
zastávky: Brekov Jednota 0/1ž
702430 so smerom Humenné-Strážske-Michalovce
zastávky: Brekov kanál, Jednota 13+1ž/14+1ž
707449 so smerom Prešov-Vranov n/T.-Strážske-Humenné-Snina
zastávky: Brekov Jednota 2/2
712408 so smerom Slivník-Stropkov-Domaša,Valkov-Humenné-Michalovce
zastávky: Brekov Jednota 1/1 
713400 so smerom Vranov n/T.-Rakovec n/O.-Strážske-Humenné
zastávky: Brekov Jednota 2/3
807423 so smerom Michalovce-Strážske-Humenné
zastávky: Brekov Jednota, kanál 10+2ž/11+1ž
diaľková linka:
807503 so smerom Michalovce-Stropkov-Svidník-Bardejov
zastávky: Brekov Jednota 1/1
Za priemerný pracovný deň je obec obsluhovaná 61 + 6 žiackymi spojmi v oboch smeroch. 
Autobusové zastávky na ceste I/74 sú vybavené samostatnými zastavovacími pruhmi a prístreškami pre cestujúcich. 
Dochádzková vzdialenosť na zastávky nie je väčšia ako 500 m čo je v súlade s STN 73 6110. 
V smere sever-juh obec tanguje železničná trať, ktorá má pri autobusovej zastávke s označením Brekov Jednota železničnú zastávku s traťovými úsekmi:
č.191 so smerom Michaľany-Medzilaborce-Lupków - 33 vlakov na zastávke stojí,13 vlakov prechádza 
č.193 so smerom Prešov-Humenné – 18 vlakov na zastávke stojí , 5 vlakov prechádza
Ochranné pásma a hluk od cestnej a železničnej dopravy
Základné cestné ochranné pásmo je podľa vyhlášky FMD č.35 z roku 1984 pre cesty I. triedy je 50 m od osi komunikácie v extravilánových úsekoch. Ochranné pásmo železnice je 60m od osi koľaje.



2.9 TECHNICKÉ VYBAVENIE

Vodné hospodárstvo

Z á s o b o v a n i e v o d o u 

a) súčasný stav
Obec sa nachádza v údolí rieky Laborec. Katastrálnym územím obce pretekajú ľavostranné prítoky potokov Obecný potok a Potok. Sklon terénu je od severu na juh. 
V súčasnosti(r.2005) v obci býva 1267 obyvateľov. Obyvateľstvo v obci je zásobované vodou z obecného vodovodu v správe VVS – OZ Humenné. Voda do siete je dopravovaná zo skupinového vodovodu Starina. Prívodné potrubie DN200mm je vedené od severu z vodojemu 2x 1000m3 cez čerpaciu stanicu Humenné. Na severnom okraji obce je na prívodnom potrubí meracia šachta. Prívodné potrubie je rozvetvené do spotrebnej siete pokrývajúcej celú obec vrátane hospodárskeho dvora poľnohospodárskeho družstva. Sieť je vybudovaná z potrubí DN100mm. Na konci siete na južnom okraji obce je vodojem obsahu 150m3 s kótou dna vo výške 200,0 m n.m. Pôvodne bol vodovod zásobovaný vodou zo studní na južnom okraji obce cez jestvujúci vodojem. Systém studní je v súčasnosti nevyužívaný.

Potreby vody pre obyvateľov podľa Úpravy č.477/99 sú : 
- priemerná denná Qp = 1267 obyv x (135 x 0,8 + 25)ld-1 = 168,51 m3d-1 = 1,95 ls-1
- maximálna denná Qm = 168,51 m3d-1 x 1,6 = 269,62 m3d-1 = 3,12 ls-1
- maximálna hodinová Qh = 269,62 m3d-1 :24h x 1,8 = 20,22 m3h-1 = 5,6 ls-1
- ročná Qr = 77,37 m3d-1 x 365 d = 61,51 tis m3 
Potrebná veľkosť vodojemu je 269 m3, najmenej 161 m3. 

b) rozbor súčasného stavu
Súčasný stav v zásobovaní vodou obce je vyhovujúci podmienečne. Prívodné potrubie a spotrebná sieť vyhovuje na súčasné potreby a má rezervu na rozvoj. Tlakové pomery v sieti sú vyhovujúce. Sekčné uzávery a uzávery hydrantov nie sú vo vyhovujúcom stave. Objem vodojemu je vyhovujúci podmienečne.

O d v á d z a n i e o d p a d o v ý c h v ô d

Odvádzanie splaškových odpadových vôd 
a) súčasný stav
Splaškové odpadové vody od obyvateľstva sú v súčasnosti odvádzané do žúmp a vyvážané. V obci je rozostavaná kanalizácia odvádzajúca odpadové vody do čistiarne odpadových vôd Chemko Strážske. Stoková sieť je zčasti vybudovaná. Pre uvedenie do užívania je potrebné dobudovať prívodné potrubie do stokovej siete Chemka Strážske a sieť v západnej časti obce. Prívodné potrubie je navrhnuté profilu 300mm dĺžky 240m gravitačné a od prečerpávacej stanice po stokovú sieť Chemka tlakové profilu 160mm dĺžky 2100m. Prečerpávacia stanica je navrhnutá na množstvá:
- priemerné denné Qp = 3,6 ls-1
- maximálne hodinové Qhmax = 11,6 ls-1
- minimálne hodinové Qhmin = 2,3 ls-1

Tvorba splaškových vôd od obyvateľov je : 
- priemerne denne Qp = 168,51 m3d-1 = 1,95 ls-1
- najväčší Qmax = 269,62 m3d-1:24h x 2,2 = 24,72 m3h-1 = 6,9 ls-1
- najmenší Qmin = 168,51 m3d-1 : 24 h x 0,6 = 4,2 m3h-1 = 1,2 ls-1

b) rozbor súčasného stavu
Súčasný stav v odvádzaní a čistení splaškových odpadových vôd nie je vyhovujúci. Zhromažďovanie a odvoz splaškov zo žúmp spôsobuje závady. 

c) výhľadové zámery
Výhľadové zámery je ukončenie obecnej kanalizácie a pripojenie na čistiareň odpadových vôd Chemko Strážske. 

Odvádzanie dažďových odpadových vôd 
a) súčasný stav
Dažďové vody z intravilánu sú v súčasnosti odvádzané sústavou cestných priekop do vodných tokov. V centre obce je vybudovaná dažďová kanalizácia odvodňujúca miestne cesty. Kanalizácia je vyústená za železničnou traťou do otvorenej priekopy zaústenej do rieky Laborec. Odtok dažďových vôd v intraviláne nespôsobuje závady. Povrchový odtok dažďových vôd nespôsobuje závady. 

b)výhľadové zámery
V súčasnosti nie sú spracované žiadne výhľadové zámery

c) rozbor súčasného stavu
Súčasný stav v odvádzaní dažďových odpadových vôd je vyhovujúci.

V o d n é t o k y

a)súčasný stav
Po južnej hranici katastrálneho územia preteká rieka Laborec. Intravilánom obce preteká potok Obecný potok a po východnej strane potok Potok. Potoky v intraviláne po zaústenie do Laborca majú upravené koryto do so spevnením dna a brehov kamenným spevnením. Obecný potok na severnej strane intravilánu má koryto v prirodzenom stave. K vybrežovaniu vody nedochádza. Kapacita upravených korýt potokov vyhovuje súčasným prietokom na Q100. Nespevnené brehy sú rozrušované eróznou činnosťou pretekajúcej potočnej vody. 

b)výhľadové zámery
V súčasnosti nie sú spracované žiadne výhľadové zámery

c) rozbor súčasného stavu
Súčasný stav v odtokových pomeroch je vyhovujúci.

Zásobovanie energiami

Elektrická energia

Distribúcia elektrickej energie pre obec Brekov je zabezpečená cez hlavné rozvodné vedenie 22kV č.267 Humenné – Michalovce . 

Obec zabezpečujú nasledovné transformovne 22/0,4kV:

TS1 č.01110001 - umiestnená pri štátnej ceste, pri obchode Jednota – typu stožiarová do 250 kVA, s transformátorom 160 kVA . Distribučná trafostanica je v majetku VSD a.s. Košice
TS2 č.01110002 - umiestnená na začiatku obce v smere od Humenného – typu stožiarová PTS do 400 kVA, s transformátorom 160 kVA . Distribučná trafostanica je v majetku VSD a.s. Košice
TS3 č.01110003 - umiestnená pri ZŠ – typu betónová 2stĺpová do 250 kVA, s transformátorom 160 kVA . Distribučná trafostanica je v majetku VSD a.s. Košice
TS4 č.01110004 - umiestnená v areáli poľnohospodárskeho družstva – typu betónová 2stĺpová do 400 kVA, s transformátorom 400 kVA . Jednoúčelová trafostanica je v správe a majetku odberateľa. 
TS5 č.01110005 - umiestnená v areáli poľnohospodárskeho družstva – typu betónová 4stĺpová do 400 kVA, s transformátorom 63 kVA . Jednoúčelová trafostanica je v správe a majetku odberateľa. 
TS6 č.01110006 - umiestnená v areáli kameňolomu – typu betónová C2-2b do 630 kVA, s transformátorom 630 kVA . Jednoúčelová trafostanica je v správe a majetku odberateľa. 
TS7 č.01110007 - umiestnená v areáli vinice – typu stožiarová PTS do 400 kVA, s transformátorom 50 kVA . Jednoúčelová trafostanica je v správe a majetku odberateľa. 
TS8 č.01110008 - umiestnená pri regulačnej stanici plynu SPP za železničným priecestím v smere k futbalovému štadiónu – typu stožiarová PTS do 400 kVA, s transformátorom 50 kVA . Jednoúčelová trafostanica je v správe a majetku odberateľa. 

NN rozvod je nadzemný prevažne na betónových podperách.


Skúmaným území prechádzajú dve vedenia VVN 110 kV č. 6615/6616 a č.6843/6844 situované okolo toku Laborca a jedno vedenie VVN 110 kV č. 6717 vedené v smere východ – západ okolo severného okraja Zverníka. 

Elektrický a mechanický stav NN siete je vyhovujúci. V najbližších rokoch sa nepripravujú žiadne rekonštrukcie VN ani NN siete.

Zemný plyn

Obec je plynofikovaná. Rozvod plynu je stredotlaký (STL).
Ďalšie údaje – dimenzie, materiál, veľkosť odberov, vyťaženie RS zo strany správcu siete, SPP, neboli poskytnuté. STL rozvod, RS a VTL prípojka je zakreslená v grafickej časti dokumentácie.

Nové požiadavky na výstavbu nových plynových rozvodov nie sú u správcu – SPP – evidované.

Telekomunikácie

T-Mobile Slovensko v zmysle listu zo dňa 18.1.2007 plánuje v horizonte 5 rokov v katastrálnom území obce umiestniť základňovú stanicu na zlepšenie pokrytia signálom verejnej rádiotelefónnej siete. Bude sa jednať o oceľový stožiar o výške 30 – 40m na pozemku s plochou cca 100m2. Konkrétna lokalita v súčasnosti nie je známa.

2.10 ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY


rozbor faktorov negatívne ovplyvňujúcich kvalitu životného prostredia

Medzi faktory negatívne ovplyvňujúce kvalitu životného prostredia patria hlavne:

- hluk z automobilovej dopravy
- chýbajúce odvedenie a čistenie odpadových vôd a súvisiace znečisťovanie povrchových vôd a vodných tokov a podzemných vôd priesakmi so žúmp / v súčasnosti v realizácii splašková kanalizácia , ktorá bude odvádzať odpadové vody do čistiarne odpadových vôd Chemko Strážske.

Líniovým zdrojom hluku je silne dopravne zaťažená cesta I/74, ktorá vedie zastavaným územím obce v smere sever-juh.
Východiskovým podkladom pre výpočet hluku je intenzita dopravy zo sčítania dopravy stav v roku 2005, zloženie dopravného prúdu a sklonové pomery nivelety komunikácie. Výpočet hluku bol prevedený podľa "Metodických pokynov SK-VTIR" z roku 1984, v miere podrobnosti pre ÚPN-Z. Výpočet predstavuje hladinu hluku bez redukcií možných odrazov, pevných prekážok a pod.
Výpočet hluku od automobilovej dopravy pre rok 2005 :
n = 358 skutočných vozidiel/h
% NA = 21,86 %
Faktory F1 = 2,32
F2 = 1,22
F3 = 1,0
pomocná veličina X = 1 013 
Základná ekvivalentná hladina hluku vo vzdialenosti 7,5m od osi komunikácie podľa výpočtu dosahuje hodnotu LAeq = 70,0dB(A).
Hladina hluku 65 dB(A) bude dosiahnutá vo vzdialenosti 26,8m
60 dB(A) 79,0m od osi komunikácie
Pre obytné súbory stanovuje vyhláška MZ SSR č.14/1977 Zb. najvyššie prípustnú hodnotu hladina hluku vo vonkajších priestoroch pozdĺž hlavnej komunikačnej siete max 65 dB(A). Táto hluková hladina je podľa výpočtu dosiahnutá vo vzdialenosti 27 m od osi komunikácie. Nadmerným hlukom je zasahovaná zástavba pozdĺž cesty I/74. Zadné trakty rodinnej zástavby v priestore medzi cestou I/74 a žel. traťou sú zasahované hlukom aj od železnice. Tento pás zástavby tvorí protihlukovú bariéru šírenia sa hluku od železnice do centra obce. Najviac zasahovaná hlukom je rodinná a bytová zástavba v južnej polohe obce, kde dochádza ku zásahu stavieb od automobilovej a železničnej dopravy. 

rozbor faktorov pozitívne ovplyvňujúcich kvalitu životného prostredia

Hlavnými faktormi pozitívne ovplyvňujúcimi životné prostredie sú najmä:

- realizovaná plynofikácia obce
- prostredie relatívne bohaté na lesy

odpady

Podľa údajov RISO (regionálny informačný systém o odpadoch) bolo v r. 2005 v obci vyprodukovaných 243 t komunálneho odpadu.
Zber komunálneho odpadu v obci zabezpečuje fa FÚRA, s.r.o., ktorá zhromaždený odpad vyváža na skládku odpadov v Papíne. Zber odpadu sa realizuje do 110l zberných nádob (280 ks), odpad sa odváža v dvojtýždenných intervaloch. V obci prebieha separovaný zber odpadu (papier, sklo, plasty, textil, tetrapaky, elektronický odpad), ktorý je zabezpečený tou istou firmou a odváža sa podľa dohodnutého harmonogramu odvozu.


ochranné pásma

V skúmanom území sa nachádzajú tieto ochranné pásma obmedzujúce a regulujúce ďalší územný rozvoj obce:

- obecný cintorín 50m od oplotenia (v obci je vybudovaný vodovod)
- cesta I. triedy č. I/74 50m od osi vozovky na každú stranu v extraviláne 
- pásmo hygienickej 
ochrany 2o vodných zdrojov 10m od brehovej čiary Laborca, ostatné 5m od brehovej čiary podľa vymedzenia v grafickej časti dokumentácie
- CHLÚ, DP, PÚ nerastných surovín podľa vymedzenia v grafickej časti dokumentácie
- Laborec 10m po oboch brehoch 
- miestne prítoky Laborca 5m po oboch brehoch
- vzdušné VN elektrické vedenie 22kV 10m na každú stranu od krajného vodiča
- plynovod VTL 20 m na každú stranu od osi plynovodu v extraviláne
- plynovod STL 10 m na každú stranu od osi plynovodu v extraviláne
- železnica 60m od osi koľaje
- NKP podľa vymedzenia v grafickej časti dokumentácie

Ochrana prírody

Chránené územia národného významu v zmysle zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v z.n.p.

V skúmanom území sa nachádzajú dve chránené územia vyhlásené podľa zákona č.543/2002 Z.z.. o ochrane prírody a krajiny v z.n.p. – prírodná pamiatka Veľká Artajama a prírodná pamiatka Brekovská jaskyňa a jej ochranné pásmo. V časti katastrálneho územia spadajúceho do navrhovaného územia európskeho významu SKÚEV0231 Brekovský hradný vrch a SKÚEV0250 Krivoštianka platí 2.stupeň ochrany podľa zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v z.n.p.. V ostatnom katastrálnom území obce Brekov platí 1.stupeň ochrany.

Prírodná pamiatka Veľká Artajama
– vyhlásená nariadením ONV v Humennom č.4/1990 ako chránený prírodný výtvor. V zmysle zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v.z.n.p. je jaskyňa priamo zo zákona chránená. Nachádza sa na parcele č.705/1 v k.ú. Brekov, na lesnom pozemku č.184. Pre jaskyňu neplatí žiadny osobitný stupeň ochrany, vybrané činnosti špecifikované v zákone č.543/2002 Z.z. sú regulované súhlasmi resp. ich vykonávanie je zakázané.
Jaskyňa bola vyhľadaná v roku 1910. Predstavuje priepasťový jaskynný krasový útvar. Skalné ústie jaskyne leží v terénnej vyhĺbenine. Steny a strop jaskyne sú pokryté sintrovými nátekmi a miestami sa vyskytovali stalaktity a stalagmity menších rozmerov. V hĺbke 48 m v najnižšej časti jaskyne sa nachádza jazierko. Jaskyňa sa vytvorila na tektonickom silne narušenom rozhraní gutensteinských vápencov s ílovcami resp. modelujúceho toku. Predpokladá sa prepojenie tejto jaskyne s Brekovskou jaskyňou. Na Slovensku možno považovať jaskyňu Veľká Artajama za jednu z najvýchodnejšie položených jaskýň vo vápencoch s viacerými charakteristickými znakmi krasových jaskýň. V jaskyni bol zistený výskyt viacerých druhov netopierov.

Prírodná pamiatka Brekovská jaskyňa 
– ochrana jaskyne vyplýva priamo zo zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v z.n.p, jej ochranné pásmo o výmere 152 468m2 bolo vyhlásené Vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Prešove č.6/2006 z 11.12.206 a nachádza sa na p.č.705/1-časť , 705/2, 653-časť, 654/1-časť, 654/3, 654/4, 654/5, 655 a 656/2 v k.ú. Brekov. Pre jaskyňu a jej ochranné pásmo neplatí žiadny časť osobitný stupeň ochrany, vybrané činnosti špecifikované v zákone č.543/2002 Z.z. sú regulované súhlasmi resp. ich vykonávanie je zakázané.
Predmetom ochrany sú citlivé jaskynné krasové geosystémy. Brekovská jaskyňa bola objavená v roku 1989, kedy došlo k odstrelu v najvrchnejšej etáži lomu Brekov. Nadmorská výška vchodu je asi 260 m n.m.. Z geologického hľadiska jaskyňa vznikla v gutensteinských tmavosivých vápencoch, koré sú popretkávané početnými kalcitovými žilkami. Pravdepodobne sa formovala kombinovanými procesmi eróznej modelácie vody, korózie vápenca a samotného rútenia. Jaskyňu tvorí komplex chodieb a dómov. Chodby sú bez sedimentov. Dĺžka jaskyne je 200 m, hĺbka jaskyne – 20 m.

Súvislá európska sústava chránených území - NATURA 2000

V skúmanom území sa v súčasnosti nachádzajú dve navrhované územia európskeho významu - SKÚEV0231 Brekovský hradný vrch a SKÚEV0250 Krivoštianka a navrhované chránené vtáčie územie CHVÚ Vihorlat.

SKUEV0231 Brekovský hradný vrch

Výmera – 30,22 ha
Parcely č.: 671/1 časť, 671/2, 672, 673, 674, 675, 705/1 časť, 707 k.ú. Brekov
Stupeň ochrany: 2
Odôvodnenie návrhu: územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu a druhov európskeho významu. Územie predstavuje strmší skalnatý terén s jaskynnými útvarmi. Prevažná časť je porastená xerotermnou vegetáciou. Lokalitu tvorí strmý hradný kopec porastený hrabovým lesom, trávnaté porasty skalnej lesostepi zaberajú úzky pás od hradu smerom na východ až k úpätiu kopca. Geologické podložie je tvorené druhohornými vápencami. Územie je začlenené do geomorfologickej jednotky Humenské vrchy. Cieľom ochrany je ukážka skalnatých, trávnatých a lesných spoločenstiev s výskytom teplomilných bylinných druhov na vápencových zlepencoch.
Biotopy európskeho významu: karbonátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou (8210), teplomilné panónske dubové lesy (91H0), suchomilné travinnobylinné a krovité porasty na vápnitom podloží (6210), porasty borievky obyčajnej (5130), 
Druhy európskeho významu: ohniváčik veľký (Lycaena dispar), fúzač veľký (Cerambyx cerdo), bystruška potočná (Carabus variolosus), spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), netopier veľkobruchý (Myotis bechstein), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier brvitý (Myotis emarginatus), netopier ostrouchý (Myotis blythi), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum).

SKÚEV0250 Krivoštianka

Výmera – 7087,63 ha
Parcely č.: 701
Stupeň ochrany : 2
Odôvodnenie návrhu: územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu a druhov európskeho významu
Biotopy európskeho významu: teplomilné panónske dubové lesy (91H0), karbonátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou (8210), lipovo-javorové sutinové lesy (0180), vápnomilné bukové lesy (9150), bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130),, suchomilné travinnobylinné a krovité porasty na vápnitom podloží (6210). 
Druhy európskeho významu: ohniváčik veľký (Lycaena dispar), fúzač veľký (Cerambyx cerdo), bystruška potočná (Carabus variolosus), spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), netopier veľkobruchý (Myotis bechstein), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier brvitý (Myotis emarginatus), netopier ostrouchý (Myotis blythi), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum). 


Chránené vtáčie územie – SKCHVÚ0035 Vihorlatské vrchy

Vláda Slovenskej republiky na svojom 42. zasadnutí dňa 9. júla 2003 uznesením c. 636 schválila Národný zoznam navrhovaných chránených vtácích území, ktorý obsahuje 38 navrhovaných chránených vtáčích území, medzi nimi aj navrhované CHVÚ Vihorlatské vrchy. 
Navrhované chránené vtáčie územie zasahuje do okresu Humenné a Michalovce, pričom z 11 katastrálnych území v okre se Humenné do katastrálneho územia obce Brekov zasahuje len malou časťou a to tak, že zaberá parcelu č.701 v k.ú. Brekov.
Účelom vyhlásenia Chráneného vtáčieho územia Vihorlatské vrchy je zachovanie biotopov druhov vtákov európskeho významu - hadiara krátkoprstého (Circaetus gallicus), sovy dlhochvostej (Strix uralensis), výrika lesného (Otus scops), orla krikľavého (Aquila pomarina), jariabka hôrneho (Bonasa bonasia), výra skalného (Bubo bubo), leleka lesného (Caprimulgus europaeus), bociana cierneho (Ciconia nigra), chriašteľa poľného (Crex crex), ďalta bielochrbtého (Dendrocopos leucotos), ďatla prostredného (Dendrocopos medius), ďatla čierneho (Dryocopus martius), muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis), muchárika červenohrdlého (Ficedula parva), krutihlava hnedého (Jynx torquilla), strakoša červenochrbtého (Lanius collurio), škovránka stromového (Lullula arborea), včelára lesného (Pernis apivorus), žlny sivej (Picus canus), penice jarabej (Sylvia nisoria), prepelice poľnej (Coturnix coturnix), muchára sivého (Muscicapa striata), žltochvosta lesného (Phoenicurus phoenicurus), prhlaviara čiernohlavého (Saxicola torquata), hrdličky poľnej (Streptopelia turtur) a zabezpečenie ich prežitia a rozmnožovania.


Prehľad zastúpenia druhov pozemkov v CHVÚ Vihorlatské vrchy v ha ( stav 30.1.2006 )
Lesnápôda Ornápôda TTP Ovocnésady a vinice Vodnéplochy Záhrady Zastav.plochy a nádvoria Ostatnéplochy Spolu
33639,1738 2998,3458 5757,2688 401,2865 674,4463 405,8513 867,7006 3574,1286 48318,2017 ha

T.č. (júl 2007) je návrh chráneného vtáčieho územia v etape pripomienkovania. Pre územie CHVÚ nie je určený žiadny osobitný stupeň územnej ochrany, avšak v návrhu vyhlášky na vyhlásenie CHVÚ sú špecifikované činnosti, ktoré sú zakázané vykonávať na celom území alebo v jeho osobitných častiach alebo vybrané činnosti môže príslušný orgán ochrany prírody regulovať rozhodnutím.

Územný priemet ekologickej stability územia

Stresové faktory
Stresové faktory sú obyčajne vyvolané nesúladom socioekonomického rozvoja a potenciálu obce s prírodnými danosťami jej sídla a katastra. Sú výsledkom negatívnych dopadov na celkovú ekologickú stabilitu krajiny. V niektorých prípadoch je treba konštatovať, že stresový faktor je z hľadiska existencie človeka neodstrániteľný a treba ho vnímať ako nutnosť. V rámci stresových faktorov vystupujú v krajine primárne a sekundárne potenciálne bariérové prvky.

Primárne potenciálne bariérové prvky
K primárnym potenciálnym bariérovým prvkom prírodného charakteru patrí náchylnosť územia na výmoľovú eróziu a zosuvy v stenách eróznych brázd. To sa prejavuje najmä v segmentoch krajiny s flyšovým podkladom, t.j. v častiach katastrálneho územia, situovaného na vnútropaleogénnom flyši Beskydského predhoria.
K primárnym potenciálnym bariérovým prvkom antropogénneho pôvodu patria sídelná zóna (nie všetky živočíšne druhy ju neakceptujú) so všetkými jej socioekonomickými vlastnosťami, dopravné línie (cestné a železničné), elektrovody s 22 kV vedením, ak nie sú opatrené zábranami voči dosadaniu veľkých druhov dravcov na konzoly podporných stĺpov a väčšie plochy ornej pôdy.
K primárnym potenciálnym bariérovým prvkom je potrebné zaradiť ( z hľadiska riešeného územia) aj priehradný múr malej vodnej nádrže, vybudovanej pod sútokom dvoch bezmenných potokov v severnej časti katastra obce, pretekajúceho potom na východnej hrane obce. Zároveň k týmto bariérovým prvkom je potrebné prirátať aj úsek tohto potoka od vodnej nádrže po vtok do Laborca, pretože je výsledkom premeny pôvodného toku na melioračný kanál, t.j. spojený s odstránením pôvodnej sprievodnej vegetácie toku a charakteru jeho pôvodného tvaru a smerovania koryta.
K týmto prvkom sa zaraďujú aj vysokonapäťové línie elektrických vedení na severe katastrálneho územia obce, ale najmä v nive Laborca medzi riekou a železničnou traťou, ktoré tvoria bariéru vtáctvu migrujúcemu v širšej línii Laborca.
K zásadným bariérovým prvkom v krajine sa radí kameňolom, situovaný na južnom okraji katastrálneho územia v izolovanom výbežku vápencového komplexu, oddeleného od masívu Krivoštianky tokom a nivou Laborca. Aktuálnym negatívnym prvkom nie je celý komplex lomu (resp. dobývacieho priestoru), len jeho súčasná aktívna časť. V súčasnosti neexploatované časti dobývacieho priestoru, resp. vyňaté z ťažby z dôvodov ochranárskych (jaskyne) sú postupne osídľované rastlinnými i živočíšnymi druhmi, t.z., že sa stávajú potenciálnym a pionierskym biotopom pre špecifikované druhy. 
Prírodný potenciál obce je vyvážený, o čom svedčí aj vymedzenie prvkov územného systému ekologickej stability v dvoch hierarchických úrovniach (na regionálnej a miestnej) . 
Táto skutočnosť eliminuje negatívne dôsledky prítomnosti bariérových antropogénnych prvkov.

Sekundárne potenciálne bariérové prvky

Predstavujú negatívne sprievodné javy realizácie ľudských aktivít v krajine, ktorých územný rozsah obyčajne presahuje hranice katastrálneho územia obce a ktorých územný rozsah nie je možné v krajine striktne vymedziť.
K týmto patria znečistenie ovzdušia, stupeň znečistenia povrchových a podzemných vôd (podstatným faktorom je stupeň znečistenia vôd Laborca), zaťaženie prostredia hlukom z dopravy ( z cestnej a železničnej komunikácie a z prevádzky kameňolomu) a poškodenie pôdneho krytu predovšetkým vodnou eróziou, sprevádzanou plošnou, ronovou a výmoľovou eróziou v časti územia, budovanej vnútrokarpatským paleogénom (flyšom v severnej časti riešeného územia).

Reprezentatívne potenciálne geosystémy (REPGES)

Riešené územie patrí do dvoch fytogeografických oblastí - Carpaticum occidentale a Panonnicum, do troch fytogeografických obvodov – Beschidicum orientale (východobeskydská flóra), Praecarpaticum (predkarpatská flóra) a Eupanonnonicum (eupanónska xerotermná flóra), do geoekologického regiónu – Beskydské predhorie (geoekologický subregión – Humenské podolie) a Vihorlatské vrchy (geoekologický subregión – Krivošťanka). REPGES boli identifikované podľa Atlasu krajiny SR.
Identifikácia a charakteristika reprezentatívnych geoekosystémov je podkladom pre zachovanie reprezentatívnych podmienok a foriem života v krajine a slúži na systémové navrhovanie biocentier resp. pre systémové navrhovanie nových chránených území. 
Pre subregión Humenské podolie reprezentatívnym a dominantným je geoekosystém kotlinových sprašových pahorkatín - sprašové pahorkatiny rozčlenených prolúvií a terás v kotlinách v zóne dubohrabín (mierne teplé kotliny), s ilimerizovanými pôdami (REPGES: II. Geoekosystémy kotlín, II.C - skupina typov geoekosystémov kotlinových sprašových pahorkatín),
Pre subregión Krivošťanka reprezentatívnym a dominantným je geoekosystém vrchovín v zóne dubovo-bukových lesov - karbonatické vrchoviny s rendzinami a pararendzinami s vápnomilnou dubinou a bučinou (REPGES III Geoekosystémy vrchovín a hornatín, III.C. – skupina typov geoekosystémov vrchovín v zóne dubovo-bukových lesov).


Koeficient ekologickej stability

Pre potreby výpočtu tohoto koeficientu sú ekologicky najhodnotnejšie prirodzené krajinné prvky - predovšetkým lesy, lúky, pasienky, vodné plochy, ktorým pri výpočte priraďujeme vysoké hodnoty koeficientu ekologickej významnosti. K ekologicky najmenej hodnotným prvkom krajinnej štruktúry patria antropogénne prvky s nepriaznivým vplyvom na krajinu ako sú predovšetkým zastavané plochy vrátane priemyselných a poľnohospodárskych areálov, komunikačných ťahov a tiež plochy intenzívne využívaného poľnohospodárskeho pôdneho fondu – orná pôda.


Výmery druhov pozemkov v k.ú.Brekov rok 2005
Poľnohospodárska pôda Lesný pozemok Vodná plocha Zastavaná plocha a nádvorie Ostatná plocha spolu
Orná pôda Záhrada + ovocný sad + vinica Trvalý tráv. porast 
v ha 221,1 45,8 221,5 325,1 47,4 64,9 44,9 970,7
v % 22,8 4,7 22,8 33,5 4,9 6,7 4,6 100
Zdroj: Statistický úrad


Výpočet koeficientu ekologickej stability bol získaný váhovým koeficientom podľa vzťahu:

POP.ESOP + PZA.ESZA + PTT.ESTT + PLE.ESLE + PVO.ESVO + PZP.ESZP + POP.ESOP
KES = –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
CPKU
Pop - plocha ornej pôdy v k.ú.
ESop - ekologický stupeň ornej pôdy (priemerná hodnota 0,77)
Pza - plocha záhrad, ovocných sadov a viníc v k. ú.
ESza - ekologický stupeň záhrad ovocných sadov a viníc (priemerná hodnota 3,00)
Ptt - plocha trvalých travných porastov v k.ú.
EStt - ekologický stupeň trvalých trávnych porastov (priemerná hodnota 4,00)
Ple - plocha lesov v k. ú.
ESle - ekologický stupeň lesov (priemerná hodnota 5,00)
Pvo - plocha vodných plôch v k. ú.
ESvo - ekologický stupeň vodných plôch (priemerná hodnota 4,00)
Pzp - plocha zastavaných plôch v k. ú.
ESzp - ekologický stupeň zastavaných plôch (priemerná hodnota 1,00)
Pop - plocha ostatných plôch v k. ú.
ESop - ekologický stupeň ostatných plôch (priemerná hodnota 0,50)
CPku - celková výmera plochy katastrálneho územia 
KES - stupeň ekologickej stability katastrálneho územia

221,1x0,77 + 45,8x3,0 + 221,5x4,0 + 325,1x5,0 + 47,4x4,0 + 64,9x1,0 + 44,9x0,5
KES = –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
970,7

Koeficient ekologickej stability pre Brekov je 3,2. Táto hodnota vyjadruje kvantitatívnu mieru ekologickej stability resp. narušenia ekologických väzieb v katastrálnom území. Hodnota KES 3,2 . v riešenom území vyjadruje, že riešené územie má vyšší ako priemerný stupeň ekologickej stability (najvyššia hodnota je 5,0).
Pri detailnejšom hodnotení koeficientu ekologickej stability možno konštatovať, že v centrálnej časti riešeného územia sa vyskytujú plochy zastavaného územia obce a na severovýchode rozsiahlejšie bloky ornej pôdy, ktoré spolu predstavujú cca jednu tretinu výmery riešeného územia. Najmä na východnej časti a v juhozápadnej časti riešeného územia sa nachádzajú rozsiahle plochy lesov, ktorých úhrnná výmera zaberá tiež jednu tretinu riešeného územia 

Prvky územného systému ekologickej stability na nadregionálnej úrovni 

Prvky Generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability SR (G N-ÚSES) sú definované v ÚPN VÚC Prešovského kraja, zmeny a doplnky 2004 schváleného Všeobecne záväzným nariadením č.4 zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja uznesením č. 228 zo dňa 22.06. 2004. V riešenom území sa nachádza nadregionálne biocentrum Humenský Sokol.
Nadregionálne biocentrum Humenský Sokol (vo výkrese označený ako NRBc) - s tromi jadrami : NPR Humenský Sokol, PR Humenská a masív Krivoštianky. Lesné porasty s výskytom duba plstnatého. Výskyt chránených a ohrozených druhov hmyzu, plazov a vtákov. Do riešeného územia zasahuje len juhozápadná časť biocentra.

Prvky územného systému ekologickej stability na regionálnej úrovni 

R-ÚSES tvorí sieť ekologicky významných segmentov krajiny (biocentrá, biokoridory a interakčné prvky), ktoré zaisťujú územné podmienky trvalého zachovania druhovej rozmanitosti prirodzeného genofondu rastlín a živočíchov regiónu.
Za regionálne biocentrá boli vybrané tie územia, v ktorých sa nachádzajú zachovalé sukcesné štádiá, alebo tie plochy, ktoré majú vhodné podmienky pre ich vznik a ďalší prirodzený vývoj. K ďalším kritériám pre výber územia za regionálne biocentrum bol vzatý stupeň zachovalosti, prirodzenosti a reprezentatívnosti bioty a taktiež územná rozloha.
R-ÚSES dotvárajú biokoridory spájajúce medzi sebou regionálne biocentrá spôsobom umožňujúcim migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev.
R-ÚSES obsahuje i interakčné prvky. Interakčný prvok je určitý ekosystém alebo skupina ekosystémov prepojený na biocentrá a biokoridory, ktorý zabezpečuje ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej človekom.
Prvky regionálneho územného systému ekologickej stability (R-ÚSES ) okresu Humenné nachádzajúce sa resp. zasahujúce do riešeného územia sú definované podľa prerokovaného dokumentu R-ÚSES okresu Humenné ( SAŽP Košice, 1995). Prvky ÚSES na regionálnej úrovni, ktoré boli špecifikované tiež i v ÚPN VÚC Prešovského kraja, zmeny a doplnky 2004 schváleného Všeobecne záväzným nariadením č.4 zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja uznesením č. 228 zo dňa 22.06. 2004, nie sú v celom rozsahu totožné s prvkami R-ÚSES okresu Humenné (SAŽP Košice, 1995). 

Regionálny biokoridor (RBk) Laborec (vo výkrese označený ako RBk1) hydrický biokoridor, jeho významnosť je daná bohatosťou brehových porastov, významná je avifauna viazaná na vodný tok a brehové porasty, ichtyofauna a malakofauna
Regionálny biokoridor (RBc) Brekov - Pahorok (vo výkrese označený ako RBk2) komplex lesných porastov, ktorý spája Brekovský hrad a prechádza severným smerom na regionálne biocentrum Pahorok
Regionálne biocentrum (RBc) Brekovský hrad – Čubot (vo výkrese označený ako RBc1) – terestrický biokoridor, xerotermné spoločenstvá porastov výmladkového charakteru, chránené druhy a európsky významné druhy plazov, netopierov a motýľov
Regionálne biocentrum (RBc) Úsek Laborca od Humenného po Brekov (vo výkrese označený ako RBc2) - hydrický biokoridor, alúvium Laborca, lužné lesy nížinné a vŕbovo – topoľové, významná avifauna, ichtyofauna a malakofauna
Regionálny interakčný prvok (RIp) (vo výkrese označený ako RIp) – pás územia s lesnými komlexmi v rámci Pozdišovského chrbta na severe naväzujúci na terestrický regionálny biokoridor Brekov - Pahorok

Prvky územného systému ekologickej stability na lokálnej úrovni 

Výber prvkov zohľadňuje skutočnú potrebu hodnoteného územia relatívne plynulého prechodu prvkov územného systému ekologickej stability od prvkov najvyššej hierarchie po prvky miestneho (lokálneho) územného systému ekologickej stability (MÚSES) na základe reálneho zastúpenia v hodnotenom území a ich usporiadania v kostre ekologickej stability (na základe poznania, pochopenia a akceptácie funkcie jednotlivých prvkov v krajine).
Na základe reálnej existencie nadradeného systému (GNÚSES, RÚSES) v širšom okolí katastra obce sme vyčlenili ďalšie prvky ÚSES, ktoré detailizujú kostru ekologickej stability do miestnej úrovne, teda lokálne (miestne) biocentrá (LBc), biokoridory (LBk) a interakčné prvky (Lip).


Lokálne biocentrá (LBc)

Lokálne biocentrum Knižné (vo výkrese označené ako LBc l)
Lokalita pozdĺžneho tvaru v exponovanom teréne (zrázy exponované k juhu), pôvodne pasienok, v súčasnosti porastená drevitou náletovou vegetáciou, najmä krovitou. V drevitej vegetácii sa uplatňujú trnka (Prunus spinosa), čerešňa vtáčia (Prunus avium), vtáčí zob (Ligustrum vulgare), zemolez (Lonicera xylosteum), javor poľný (Acer campestre), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), dub (Quercus sp.). 
Biocentrum má v krajine význam ako refúgium drobnej pernatej a srstnatej zvere, ale najmä ako hniezdna a potravná lokalita mnohých druhov vtákov, najmä spevavcov.

Lokálne biocentrum Pod Havranom (vo výkrese označené ako LBc 2)
Lokalita, ktorej súčasťou sú v svahovom lúčnom a pasienkovom prostredí tri výrazné pozdĺžne terénne depresie (miestami dosahujúce hĺbku až l5 m) – erózne brázdy – stŕže výmoľového charakteru, ktoré vznikli na podloží vnútrokarpatského paleogénu.
Erózne brázdy sú v súčasnosti stabilizované vysokou drevitou a krovitou vegetáciou, jej charakter je takmer ten istý, ako pri LBc l, len v drevinovej zložke je tu vo vysokej miere zastúpený invázny druh agát biely (Accatia pseudoaccatia), ktorý sa správa medzi pôvodnými druhmi pomerne agresívne a jeho početnosť a plošný rozsah sa zväčšujú.
Biocentrum má v krajine význam podobný LBc l.

Lokálne biocentrum Pod Závadským (vo výkrese označené ako LBc 3)
Remízka pravidelného tvaru s expozíciou západnou, zvažujúca sa do doliny bezmenného potoka (LBk l). Drevinové zloženie je podobné LBc 2, v krajine pôsobí ako refúgium s potravinovou bázou aj pre srnčiu a diviačiu zver , prípadne vysokú a ako hniezdna lokalita s dobrou potravnou bázou pre avifaunu, najmä spevavce.


Lokálne biocentrum Zverník (vo výkrese označené ako LBc 4)
Rozsiahlejšia lokalita so súvislými lesnými porastami. V jeho prostredí sa nachádzajú viaceré hlboké stŕže, ktoré sú stabilizované lesnou vegetáciou. V jednej zo stŕží, ktorá má hviezdicovitý tvar, pramení bezmenný potok – pravostranný prítok LBk l.

Lokálne biokoridory (LBk)

Lokálny biokoridor bezmenného potoka (vo výkrese označený ako LBk l)
Tvorí ho hydrická os bezmenného potoka, prameniaceho v katastrálnom území obce Závadka a úzky pruh brehových porastov s dominantným zastúpením stromovitých i krovinatých vŕb.

Lokálny biokoridor Brekovského potoka (vo výkrese označený ako LBk 2)
Tvorí ho hydrická os toku, prameniaceho západne od obce Brekov (preteká obcou) a úzky pruh sprievodnej vegetácie toku rovnakéo charakteru, ako v LBk l. Za biokoridor považujeme len jeho časť od prameňa po obec, pretože úpravami v zastavanom území obce stratil svoj pôvodný ráz a vlastnosti biokoridora.

Lokálne interakčné prvky

lLokálny interakčný prvok Hanovo (vo výkrese označený ako Lip l)
Sústava malých remíziek a zarastených pasienkov na severnej hranici katastrálneho územia Brekova – dopĺňa charakter podobných remíziek v južnej časti susedného katastrálneho územia obce Závadky.

Lokálny interakčný prvok Repniská (vo výkrese označenom ako Lip 2)
Sústava malých remíziek a lúčnych biotopov pod kótou 225 Repniská západne od obce Brekov. V rámci systému ekologickej stability vytvára spojivo medzi RBc Brekovský hrad – Čubok a LBc Zverník.

Lokálny interakčný prvok Brekovský lom – časť (vo výkrese označený ako Lip34)
Aj keď je Brekovský lom zaradený medzi významné bariérové prvky riešeného územia, je potrebné z toho hľadiska rozlišovať funkciu dvoch základných častí lomu. Jednu časť tvorí celok, v ktorom v súčasnosti je hornina exploatovaná, resp. zahŕňa v rámci dobývacieho priestoru plochy s plánovanou ťažbou v budúcnosti a plochy nevyhnutné pre organizáciu prevádzky lomu, druhú časť celok, v ktorom bola pozastavená ťažba a ťažiť sa už nebude z dôvodu ochrany fenoménov Brekovského krasu (Brekovská jaskyňa a jej ochranné pásmo, jaskyne Veľká Artajama a Malá Artajama, prípadne ďalších ešte neobjavených, ale predpokladaných krasových podzemných priestorov).
Opustenú časť dobývacieho priestoru znovu osídľujú druhy rastlín a živočíchov spôsobom života tolerujúce kamenisté biotopy, ktoré sa v podstate podobajú pôvodnému prostrediu pred exploatáciou kameňa.


2.11 ZÁUJMY OBRANY ŠTÁTU

V skúmanom území nedôjde k stretu so záujmami vojenskej správy.


2.12 KRAJINNOEKOLOGICKÝ PLÁN


Významná krajinotvorná (mimolesná) zeleň 

Stromovitá a krovitá zeleň pozdĺž železničnej trate (vo výkrese označený ako Vkz )
Tvorí ho relatívne úzky pás drevín – stromov a krov po oboch stranách železničnej trate Humenné – Strážske. Zo severnej strany sa pod železničným násypom akumulujú povrchové vody a vytvárajú sa tak priaznivé podmienky pre rast drevín, tolerujúcich rozkývané hladiny spodných i povrchových vôd. Sú tu zastúpené hloh (Crataegus sp.), krovité druhy vŕb (Salix sp.), vtáčí zob (Ligustrum vulgare), čerešňa vtáčia (Prunus avium), chmeľ (Humulus lupulus), černica (Rubus idaeus), trnka (Prunus spinosa) a i. Pruh vegetácie nad traťou je široký cca 50 m a južný pruh pod traťou dosahuje cca l5 m. Z hľadiska zastúpenia početných druhov avifauny je biokoridor významným prvkom v územnom systéme ekologickej stability riešeného územia, aj keď je sekundárny a podmieňuje ho prítomnosť železničnej trate s vysokým násypom.

Stromovitá a krovitá zeleň pozdĺž hydromelioračných odvodňovacích kanálov Úzke – Kenderova (vo výkrese označený ako Vkz)
Sústava hydromelioračných odvodňovacích kanálov medzi železničnou traťou Humenné – Strážske a riekou Laborec, miestami s drevitou sprievodnou sekundárnou vegetáciou. V rámci niektorých ekologických funkcií prepája krajinu s regionálnym biokoridorom Laborca.


3. ZÁVERY

3.1 SÚHRNNÉ ZHODNOTENIE PRIESKUMOV A ROZBOROV

Širšie vzťahy

Obec Brekov patrí z hľadiska administratívneho členenia do Prešovského kraja, okres Humenné. Je súčasťou osídlenia južných svahov Beskydského predhoria. Nachádza sa na rozhraní Beskydského predhoria, Východoslovenskej pahorkatiny a Vihorlatských vrchov, v údolí rieky Laborec. Z hľadiska záujmového územia sa obec nachádza. v záujmovom území (v suburbánnom priestore) Humenného. 

Špecifickosť prostredia skúmaného územia je:
- v polohe v rámci suburbánneho pásma mesta Humenné
- v polohe vo vzťahu k prírodnému prostrediu Beskydského predhoria

Obec Brekov je na širšie územie dopravne napojená prostredníctvom štátnej cesty I. triedy č.I/74 so smerom Strážske – Humenné. Ide o cestu celoštátneho významu, cestný ťah ciest 1/18 a 1/74 Prešov – Ubľa – štátna hranica s Ukrajinskou republikou pre výhľadovú rýchlostnú komunikáciu. 

Katastrálnym územín obce Brekov prechádza celoštátna dráha – železničná trať Michaľany – št.hranica /PKP/ s priloahľou železničnou dopravňou z.Brekov v žkm 18,352. 

Krajinno-ekologický plán

Riešené územie leží na rozhraní Beskydského predhorie a Vihorlatských vrchov a v južnej časti katastra sa otvára do Východoslovenskej roviny. Katastrálnym územím obce preteká rieka Laborec. Riešené územie je mozaikou oblasti riečnej nivy, členitých vrchovín a pahorkatín. Nadmorská výška v strede obce je 145 m.n.m. a v extraviláne od 130 do 500 m.n.m..

Krajinnoekologické opatrenia:

zlepšiť funkčnosť migračných líniových koridorov (brehové porasty, ekotónové spoločenstvá /okraje lesných porastov/)
zachovať, obnoviť alebo doplniť sprievodnú a brehovú vegetáciu na pobrežných pozemkoch podľa charakteru toku – regulovaný tok – minimálne 5m pás zelene na pobrežných pozemkoch, neregulovaný tok – minimálne 10 m pás zelene na pobrežných pozemkoch
zachovať a doplniť chýbajúcu krajinotvornú stromovú a krovitú vegetáciu – líniovú pozdĺž poľných ciest, miestnych a štátnych komunikácií v extraviláne, na medziach a plošnú v rámci veľkoblokových poľnohospodárskych štruktúr (okrem iného tiež z dôvodu obmedzenia veternej a vodnej erózie, vytvorenia migračných biokoridorov, úkrytových možností pre biotu,)
rozvoj obce smerovať k takým aktivitám, ktoré nebudú znefunkčňovať prvky ÚSES a nevyhnutné zásahy do týchto prvkov v súvislosti s rozvojom obce obmedziť na minimálnu mieru
určiť plochy v intraviláne obce pre realizáciu náhradnej výsadby pre asanovaé dreviny
nové opravy tokov a úpravy tokov, ktoré sa budú realizovať z dôvodu ochrany pred prívalovými vodami, prípadne z dôvodu podmývania a následných zosuvov brehov , je nutné realizovať ekologicky prijateľným spôsobom tak, aby bol v maximálnej miere zachovaný prírodný charakter toku, v extraviláne bez zmeny jeho trasy.
existujúce stavebné objekty nachádzajúce sa v kontakte s tokom nerozširovať smerom k toku 
navrhované premostenia a priepusty pod komunikáciami tokov realizovať tak, aby umožňovali potrebný prietok vody a zároveň i migráciu živočíchov
zrušiť všetky existujúce brody cez potoky
zamedziť vyústeniu splaškových a odpadových vôd (trativody) z dvorov rodinných domov a ostatných objektov do potokov vybudovaním kanalizačnej siete zaústenej do ČOV

Kultúrno-historický potenciál záujmového územia

Skúmané územie je súčasťou Prešovského kraja, v minulosti Zemplínskej župy, kde sa stretávajú a prelínajú kultúrne vplyvy viacerých historických regiónov a vytvárajú bohatý a mimoriadne rozmanitý kultúrno-historický potenciál. Na formovanie kultúry mal podstatný vplyv význam Humenného ako centra osídlenia a križovatky obchodných ciest. Obec BREKOV je vstupnou bránou do okresu Humenné, leží v údolí rieky Laborec na rozhraní Beskydského predhoria, Východoslovenskej pahorkatiny a Vihorlatských vrchov pod rovnomenným starobylým hradom, 7 km juhozápadne od okresného mesta. Prvá písomná zmienka je z roku 1248. História a život obce bol úzko spätý s históriou hradu.
V priestore hradného vrchu sa v ranom stredoveku nachádzalo slovanské hradisko s oválno-elipsovitým pôdorysom. 

V zastavanom území obce Brekov sa nachádzajú nasledovné objekty zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:
Brekov – hradné ruiny – č. ÚZPF –113/0 – hrad pochádzal z 2.pol.13.storočia situovaný nad obcou
archeologická lokalita – mohylník - č. ÚZPF – 4294/0 – päť mohýl patriacich ku skupine mohýl východoslovenskej kultúry zo sklonku neskorej doby kamennej, rozložených nepravidelne

Archeologické lokality

Okrem horeuvedenej archeologickej lokality zapísanej v ÚZPF Krajský pamiatkový úrad Prešov určil územie s predpokladanými archeologickými nálezmi:
historické jadro obce 
hrad – NKP, evidovaná v ÚZPF pod č.113/0, plocha hradného kopca výšinné sídlisko z včasného stredoveku 
poloha Zverník, Ortáš – mohylník, NKP evidovaná v ÚZPF pod č.4294/0
poloha Za ulicou, resp. Nive – pozĺž regulovaného potoka – sídlisko z včasného stredoveku 
poloha Hánovo – paleolit
jaskyňa Veľká Artajama – novovek


Sídelný potenciál

Obec Brekov patrí z hľadiska administratívneho členenia do Prešovského kraja, okres Humenné. Je súčasťou osídlenia južných svahov Beskydského predhoria. Z hľadiska záujmového územia sa obec nachádza v záujmovom území (v suburbánnom priestore) Humenného. 


Špecifickosť prostredia skúmaného územia je: 
- v polohe v rámci suburbánneho pásma mesta Humenné
- v polohe vo vzťahu k prírodnému prostrediu Beskydského predhoria


Podľa dynamiky vývoja pohybu obyvateľstva v obci Brekov bol zaznamenaný neustály nárast počtu obyvateľov, pričom tempo rastu malo klesajúcu tendenciu. Priemerný ročný prírastok dosahoval hodnoty od + 0,36 % do + 0,80 %, čo zaradilo obec do kategórie stagnujúceho sídla. 

Podľa vývoja vekovej štruktúry (predproduktívne, produktívne, poproduktívne obyvateľstvo) obec Brekov v roku 1991 zaznamenala priaznivú vekovú štruktúru so stabilizovaným rastúcim typom populácie. V roku 2001 bolo zaznamenané výrazne zníženie predproduktívnej skupiny obyvateľstva a nárast produktívnej zložky populácie, ktoré pretrváva aj v roku 2005. Dochádza k zhoršeniu vekovej štruktúry, čiže starnutiu obyvateľstva. Kým v roku 2001 dosiahnuté hodnoty indexu vitality obec zaradili medzi sídla so stagnujúcim typom populácie, v roku 2005 to bolo obyvateľstvo regresívneho (ubúdajúceho) typu.

Z rozboru základných charakteristík bytového fondu obce Brekov, možno konštatovať, že počas celého sledovaného obdobia vývoja bytového fondu obec vykazuje podpriemerný ukazovateľ počtu bytov na 1 000 obyvateľov v porovnaní s okresným, krajským aj celoslovenským priemerom.

V rokoch 1946 - 1990 bol najväčší nárast bytovej výstavby až 260 rodinných domov (89,66 %). Po roku 1990 dochádza k stagnácií výstavby, napriek tomu po roku 1996 bolo štatistický zaznamenaných 5 novostavieb.

Podľa SODB 2001 z celkového počtu 1 249 obyvateľov obce tvorilo 667 ekonomicky aktívnych osôb, čo predstavuje 53,40 % (okres Humenné 49,89 %). Z toho ženy tvorili 47,08 %. Nezamestnaných ekonomicky aktívnych bolo 240 osôb, pracujúcich 396 obyvateľov obce. 
Z hospodárskych odvetví najviac osôb pracovalo v priemyselnej výrobe (140) a stavebníctve (37). Za prácou mimo obce odchádzalo 322 obyvateľov obce.


3.2 IDENTIFIKÁCIA PROBLÉMOV NA RIEŠENIE

V riešení územného plánu obce Brekov je potrebné zamerať sa na vzájomné harmonické zosúladenie jednotlivých funkčných plôch v území, ich adekvátne vybavenie zariadeniami technickej infraštruktúry a harmonické začlenenie všetkých plôch do rámca krajinného prostredia. Významným špecifikom skúmaného územia je jeho poloha v rámci suburbánneho priestoru mesta Humenné a jeho poloha v údolí rieky Laborec na rozhraní Beskydského predhoria, Východoslovenskej pahorkatiny a Vihorlatských vrchov. 
Na základe spracovaných prieskumov a rozborov je možné identifikovať tieto hlavné územno-technické problémy, ktoré je potrebné v územnom pláne riešiť:

v rámci katastrálneho územia


- koordinácia území DP s ostatnými funkciami v území

- navrhnúť opatrenia pre dotvorenia M – ÚSES a ochranu prírody

- rešpektovať trasu navrhovanej preložky cesty I.triedy I/74 

v rámci zastavaného územia

- rozvojové plochy potrebné pre obytnú zónu vrátane základného občianskeho vybaveni
vyplývajúce zo zvýšenia kvality sociálneho prostredia (zvýšenie počtu bytov na 1 000 obyvateľov na úroveň Slovenska v roku 1991 t.j. 307 bytov/1 000 obyv.) a z prirodzeného prírastku

- usporiadanie a funkčné využitie nezastavaných a nevyužívaných plôch v zastavanom území obce

- lokalizáciu zariadení občianskeho vybavenia so zameraním na zariadenia sociálnej starostlivosti pre postupne sa zvyšujúci podiel starých obyvateľov

- adekvátne riešenie centrálnej časti obce, priestoru pozdĺž potoka 

- zosúladiť navrhované plochy bývania s negatívnymi účinkami hluku z automobilovej dopravy

- navrhnúť odstránenie bodových a líniových dopravných závad

- navrhnúť skvalitnenie systému miestnych obslužných komunikácií, peších chodníkov a dostatočného počtu parkovacích plôch 

- navrhnúť všetky potrebné zariadenia technickej infraštruktúry

- navrhnúť opatrenia proti povodniam a veľkým vodám

- navrhnúť opatrenia pre dotvorenia miestneho územného systému ekologickej stability a ochranu prírody

- navrhnúť plochu pre pripravovaný priemyselný park

- navrhnúť plochu pre rozšírenie cintorína

- navrhnúť reguláciu miestneho potoka v lokalite Hušták

- navrhnúť úpravu štátnej cesty I.triedy I/74 /chodníky/

- navrhnúť dažďovú kanalizáciu v obci

- navrhnúť rekonštrukciu obecného úradu a kultúrneho domu

- navrhnúť plochu pre vybudovanie rybníkov a oddychovej zóny

- navrhnúť rekonštrukciu hradu Brekov