Čo sú to povesti - teória: Ústna slovesnosť sa vytvárala už pred vznikom písanej literatúry. O jej začiatkoch máme skromné vedomosti, lebo sa v dávnej minulosti nezapisovala. Povesti - patria k výtvorom ľudovej slovesnosti a niekedy už nemusia sedieť všetky historické súvislosti. Základ príbehu však istotne zanechal silný dojem na myseľ jednoduchého dedinského človeka a preto sa nám dochoval i cez dlhé stáročia.
Čierný kôň: V prvej povesti do hradu Brekov vstupujeme v období, keď sa hrad dostáva do moci rodiny Barkóczyovcov. Je to  už čas konca slávy hradu. Tam niekde začína povesť o Mišovi Maťukovi. Je to asi najznámejšia povesť o Brekove s mnohými obmenami.



Povesti o Brekove

    
      

Povesť o hradnom pánovi a Mišovi Maťukovi.

Mišo Maťuka slúžil u hradného pána Barkóciho. Hrad už mal svoje najlepšie časy za sebou, no práce na ňom bolo ešte stále viac než dosť. Robil všetko čo prišlo, no najviac sa mu páčilo v hradných stajniach. Ku koňom sa prihováral ako k ľuďom a veril im ešte viac ako ľuďom. Dlhé roky u pána poctivo slúžil a z biednej odmeny si pomaličky šetril na horšie časy. Úspory stále nosil v tajnej skrýši šiat. V zime si obliekal červeno-hnedý kožuch s čierným golierom, alebo dlhý bez rukávov, vlnenú hrubú "gubaňu". V Brekove udrela riadna zima až prašťalo. Mišo ako mladý sluha dostal chalupu v dedine hneď pod hradom. Jedného dňa ho pán poslal na nákup na neďaleký trh do mesta.

Na trhovisku videl mnoho vecí, čo by sa mu hodili, no svoje úspory si len pritláčal rukou k telu. Už pánovi nakúpil a bol na odchode. V tom zrazu vidí na rohu ulice furmanov s chudým čiernym koníkom na predaj. Uľútostilo sa Mišovi koníka, použil svoje úspory a domov si po ceste do Brekova viedol koníka, čo mu bolo vidno všetky rebrá. Doma sa mu susedia posmievali, no on na nich nedal. Žrať mu dával čo len vládal zohnať.  Koňa mal radšej ako čokoľvek iného. Dobre mu slúžil, Mišovi uľahčoval prácu i jeho ťažký život. Už už si myslel, že sa mu v tom jeho biednom živote povedie trochu lepšie. Koník zosilnel, skrásnel.

Pri jednej prechádzke Miša popri hrade ho zbadal hradný pán. Kôň sa zapáčil aj pánovi. Ani vo svojich stajniach na hrade by takého pekného nenašiel. A aby ho dostal, jednoducho obvinil Miša Maťuku, že koňa ukradol z jeho stajní. Koňa mu teda vzali a čo teda parobkovi zostalo? Oči pre plač a mohol nariekať, ba i preklínať. Kto by veril jeho rečiam v porovnaní s rečami pána hradu. Medzi ľuďmi sa o tejto nespravodlivosti ešte dlho rozprávalo. Čas prešiel, sláva hradu pominula.

Ale úprimné prosby boli vyslyšané a jeho kliatba sa ujala. Keď pán hradu zomrel, kôli krivote nenašiel pokoja. Aj po smrti blúdi v okolí hradu v podobe čierného koňa, ktorého ukradol poctivému parobkovi.

   Povesť o Okúrovi.
Kedysi dávno vládol nad územím, kde sa dnes nachádza obec Brekov a zrúcaniny jeho hradu, bohatý a pyšný pán menom OKUR. Ten na prechádzke lesom stretol krásne dievča Barkó, ku ktorej zahorel čistou láskou a zobral si ju za manželku. Oproti starej ošúchanej chalupe, odkiaľ pochádzala chudobná dievčina Barkó, postavil Okur pyšný hrad, nazval ho BARKÓ a podaroval ho svojej neveste. 
Hradné zrúcaniny aj dnes ešte stoja a pozerajú do vôd Laborca, ako pamätník zašlej slávy a dôkaz tejto príhody.

Autor maľby: T. Gurin

 
 
Povesť "Chlebovkári" v podaní A.Jacinu
(video 2007)
Zaujímavým príbehom z okolia Brekova  je povesť "Kráľ Béla IV. a Brekovská jaskyňa". 
Povesť "Žaba na lancku" v podaní A.Jacinu
(video 2007)
" Legenda o Brekove je príbehom, ktorý bol ústnym podaním predávaný cez mnohé generácie.
Ďalšia verzia povesti o hradnom pánovi a Mišovi Maťukovi je zdôvodnením strašenia na hrade počas nocí. Iná verzia tohoto príbehu už o strašení nehovorí, no nespoliehal by som na to.
Legenda o boji Maďarov a Slovanov (9. storočie) má taktiež súvislosť s Brekovom, ktorý bol v tej dobe kniežacím sídlom.