Najstaršia história: Z obdobia staršej doby kamennej-paleolitu,
konkrétne jej mladšej fázy vyvíjajúcej sa počas
poslednej doby ľadovej (40000-8000 pred Kr) je pomerne málo
nálezov. Juraj Bárta vo svojich prácach uvádza nálezy
mamutích kostí z Brekova. Uvádza taktiež doklady o osídlení
jaskyne Veľká Artajama už v staršej dobe kamennej.14
Na dne jaskyne sa našli zvieracie kosti a ľudske
lebky, ktoré sú pravdepodobne pozostatkami obetí nešťastia.
Jaskyne v záznamoch: V starých
záznamoch sa hovorí, že ide o veľký jaskynný
komplex, ktorý sa tiahne pravdepodobne aj popod korytom
rieky Laborec. Je zaujímavé, že pečať brekovských
richtárov za starých čias obsahovala obraz sovy a
jaskyňa sa nazývala "sovia jaskyňa".
Povesti o jaskyni: Podľa spomienok občanov
Brekova na rozprávanie starších ľudí (dedo Štofej Šuščakov, ten bez nohy, kto sa
naňho ešte pamätá, zomrel 93 ročný, počul to od
starých ľudí) do Artajamy počas vojny s Turkami hádzali
Turkov.
Malá Artajama: Smerom na juhovýchod od
Veľkej Artajamy sa nachádza
malý jaskynný otvor. Vo vnútri sú ešte zbytky poškodenej jaskynnej výzdoby. Dĺžka 20m, hĺbka -7m, vertikálna
jaskyňa, čiastočne zničená ťažbou v lome.
Jaskyne v Brekove
Jaskyne v Brekove
Informácie
pre navštevníkov: Ako sa k jaskyniam v Brekove dostať? Prístup
je dnes najjednoduchší z Brekovského hradu. Brekovská
jaskyňa je na najvrchnejšom poschodí kameňolomu.
Tam kôli nálezu vchodu do jaskyne ukončili ťažbu. (povinne)
Neďaleko je i Veľká Artajama. K jaskyni je možné prísť aj smerom od
Brekovského hradu, potom po čiastočne udržiavanom chodníku,
lesom po červenej značke až k diere-artajame. Jaskyňa
nie je v súčasnosti prístupná pre verejnosť, no je
možné prísť až k veľmi hlbokej jame (jaskyni).
Prehľad chronológie speleologického prieskumu
Humenských vrchov: -Speleologický výskum do roku 1918. Už v roku 1910 na základe
informácií obyvateľov z obce Brekov prvýkrát opísal
jaskyne Strömpl Gábor. (Nagymihály, 1885 - Focşani, Románia, 1945)
-Záujem o jaskyne Vihorlatských vrchov
bol aj počas 2. svetovej vojny
-Ján Majko (v strede) v ústí Veľkej Artajamy
pravdepodobne v roku 1947
-Dobrovoľný speleologický prieskum Veľkej Artajamy bol
vykonaný v povojnových rokoch
-Speleologický a speleoarcheologický prieskum
Veľkej Artajamy v období po vzniku Slovenskej speleologickej spoločnosti od roku 1949 do roku 1968
-Peter Tomčík (vľavo) - významný predstaviteľ jaskyniarskeho prieskumu vo Veľkej Artajame v 50-tych rokoch
(Archív SMOPaJ)
-Speleologický prieskum
v období po znovuobnovení SSS od roku 1969 do roku 1978 a účasť múzea na prieskumných prácach
-V rokoch 2000-2001 bol uskutočnený G.Lešinským inventarizačný výskum
speleologických objektov. (literatúra)
Veľká Artajama - prírodná pamiatka, predstavuje
ojedinelý priepasťový jaskynný útvar vo vápencoch Humenských
vrchov mimo typických krasových oblastí Slovenska, s
charakteristickými znakmi krasových jaskýň. Svojou polohou,
charakterom priestorov a zaujímavosťou pre ďalší výskum,
predstavuje v tomto území jedinečnú prírodnú pamiatku s výskumným,
historickým a náučným významom. Ide o erózno-rútivú
morfologicky komplikovanú vertikálnu jaskyňu.
Popis Veľkej Artajamy: Predstavuje jaskyňu
známu od nepamäti. Jaskyňa predstavuje
priepasťový jaskynný krasový útvar
s hĺbkou v najnižšom mieste až 48m. Tam sa nachádza
jazierko.
Ochrana jaskyne: Veľká Artajama je
zaradená medzi prírodné
pamiatky. Značné znečistenie podľa
článku speleológov z roku 2005.
Fotogaléria: V historických záznamoch sa hovorí, že ide o veľký
jaskynný komplex, ktorý sa tiahne pravdepodobne aj pod
korytom rieky Laborec na Jasenovský hrad. Nie je dokázaná
ani vyvrátená pravdivosť tohoto tvrdenia. Asi 50m smerom,
ktorým pokračuje jaskyňa sa nachádza i Artajama. Pohľad do diery-artajamy, ktorá je hlboká vertikálne
cca 15 metrov. Je to i vchod, ktorý je známy už stáročia. Pokračuje po malej plošinke hlbšie, kde sa
rozvetvuje cez malé priechody. Jaskynná výzdoba je na všetkých
dostupných miestach poškodená vandalmi. Vchod do vnútra je
nebezbečný. V roku 2005 ju navštívila poľská speleologická
skupina.
Jaskyne v katastri obce Brekov: Okrem
spomínanej Veľkej Artajamy, Malej Artajamy a Brekovskej jaskyne
sa v
katastrálnom území obce Brekov nachádza hneď niekoľko
speleologických objektov.
-Okno - ide o vertikálnu jaskyňu.
Jej dĺžka je 60 m, hĺbka 20m.
-Jaskyňa ílov - ide o cca 1,5m vysokú plochú jaskynnú
chodbu vyplnenú ílovitými sedimentami.
-Jaskyňa pod Čubkom - v masíve kóty Čubok sa nachádza
jaskyňa.
-Jaskyňa v Brekovskom
kameňolome - v súčasnosti už zničená
Geológia: Takmer všetky osobnosti, ktoré tvorili a tvoria históriu jaskyniarstva v tejto časti východného Slovenska, sústredili svoj záujem práve do Humenských vrchov. Vyplývalo to jednoznačne z ich geologickej stavby. Najviac iste zavážil ten fakt, že na tomto území sa nachádzali oddávna známe jaskyne.
To vzbudzovalo záujem geológov o Humenské vrchy. Brekov sa nachádza v oblasti krasu
Humenských vrchov. Oblasť Humenských vrchov prekonala polyfázový, pomerne komplikovaný vývoj, ktorý sa odrazil v geologickej stavbe
, stupni tektonickej porušenosti a celkovom geomorfologickom obraze.
Z geologického hľadiska Brekov má pozoruhodné úkazy.
Povrch tvoria štvrtohorné náplavy so sprašovými a
svahovými hlinami, vápence, dolomity a bridlice s
jaskyňami. Je to najvýchodnejšie väčšie
krasové územie na Slovensku. Rozkladá sa po obidvoch
stranách " Brekovskej brány" medzi mestami
Humenné a Strážske. V oblasti Rekovo, Viničná skala a Klokočiny
sa nachádza chránená jaskynná oblasť s Veľkou
Artajamou a novoobjavená Brekovská jaskyňa
Masív Krivoštianky: Kopec zo strany
Brekova je od pradávna volaný priliehajúcim názvom Okúr.
Celý masív sa rozprestiera medzi obcami Brekov a Porúbka.
Jaskyne v Brekove
Starostlivoť o jaskyne: Výskum, ochranu
a praktickú starostlivosť o jaskyne na území v pôsobnosti
Správy CHKO Východné Karpaty zabezpečuje Štátna ochrana
prírody SR a Správa slovenských jaskýň. Ústrednú
evidenciu a dokumentáciu jaskýň vykonáva Slovenské múzeum
ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Zriaďovateľom
týchto organizácií je Ministerstvo životného prostredia
SR. Dobrovoľnou organizáciou na prieskum a dokumentáciu
jaskýň je Slovenská speleologická spoločnosť.
Brekovská jaskyňa: Bola objavená v lete v roku 1989,
kedy došlo k odstrelu v najvrchnejšej etáži lomu Brekov, a v
jeho čelnej stene došlo k odkrytiu jaskynného vchodu. Prvý
krát bola preskúmaná M.Kuzmom z Humenného tom istom roku.
Lokalizácia: Nadmorská výška vchodu exponovaného na
juh je asi 260 m, čo činí asi 125 m nad úrovňou Laborca v
prielomovom úseku (135 m.n.m.) Zaujímavosťou je, že vchodleží
približne v úrovni vchodu jaskyne Veľká Artajama. Vchod
Brekovskej jaskyne je od nej vzdialený iba 80m na juh.
Popis Brekovskej jaskyne: Jaskyňu tvoríkomplex chodieb
a dómov. Dĺžka jaskyne je 200 m, hĺbka jaskyne je -20m, prevýšenie
+10m, hĺbka -15m. Má znaky typickej krasovej jaskyne so
sinitrovou výzdobou.
Fotogaléria:Prístup
k jaskyni je od kameňolomu. Tento otvor do jaskynných priestorov je následkom
prerazenia ťažby z kameňolomu. Vchod je z
tejto straný opatrený mrežami, kôli vandalom, ktorí ničia
výzdobu jaskynných priestorov.