História hradu v krátkosti:
Zrúcaniny hradu stoja na holom kopci Ondavskej vrchoviny juhozápadne od Humenného v údolí Laborca nad obcou toho istého mena. Postavili ho v 13. storočí a patril do sústavy hradov na uhorsko - poľskej ceste. V prvej polovici 15. storočia zosilnili jeho opevnenia a krátko potom zohral významnú úlohu vo vnútropolitických zápasoch, najmä v roku 1466, keď sa pod jeho hradbami stretli v boji vojská kráľa Mateja Korvína a jeho odporcu, poľského kráľa Kazimíra IV. V rokoch 1484 - 1488 bol v rukách Zápoľských, ktorí hrad rozšírili a ďalej zdokonaľovali jeho opevnenie. V polovici 16. storočia sa jeho majiteľ František Kendy pridal k šľachtickej opozícii proti kráľovi Ferdinandovi Habsburskému, a preto kráľovské vojsko po dobytí roku 1558 hrad zbúralo. Neskorší majiteľ Mikuláš Drugeth ho však roku 1575 znovu opravil a obnovil. Roku 1644 napadli hrad povstalecké vojská Juraja Rákócziho a skoro celý ho opäť zničili. Čiastočná oprava obytných traktov mu iba nakrátko vrátila život, pretože vo vlnách protihabsburských stavovských povstaní na konci 17. storočia sa tento z neho definitívne vytratil. Od tých čias hrad pustol a dodnes sa z neho zachovali iba zvyšky múrov.

Rozsiahle slovanské hradisko i po zániku Veľkomoravskej ríše od 10.-13. storočia plnilo významnú spoločensko-hospodársku úlohu.

13.storočie, hrad proti Tatárom
Podnet na výstavbu kamenných hradov-Tatári vyplienili Zemplín (1240-1242).
Žena Petra Ludányia odstúpila Brekov(1247).

14.storočie, Drugethovci získajú hrad Brekov
Kaplónovci a výmena hradu Brekov v roku 1307.
Peter Pethényi bojuje s kráľom Karolom Róbertom v bitke pri Rozhanovciach (15.júna 1312)
Výmena podielov hradu za panstvo Aba. (1314)
Nespokojnosť Petra Pethenya spôsobí skonfiškovanie hradu. (1317)
Hrad získal Filip Drugeth po víťazstve v bitke pri Bačkove ako odmenu. (máj 1317)
Po Filipovej smrti získal hrad jeho brat Ján Drugeth (9.9.1327)
Sláva hradu za Viliama I. Drugetha, uhorského palatína (1328).
Pápežské desiatky (1332-1337).
Viliam I. Drugeth napísal svoj testament na hrade Šariš (1330).
Kráľ vyhlásil šetrenie po smrti Viliama I. Drugetha (1342).
Peter z Tibavy chce časť hradného majetku. (1383).

15.storočie, hrad proti Bratríkom i Poliakom
Vojská Jána Jiskru z Brandýsa zajmú Drugethovcov - pánov Brekova (1449).
Kráľ Matej Korvín zimoval na hrade (1473).
Majetok patriaci k hradu Brekov (1479).
Zbojnícka družina sa stiahla až ku hradu po prenasledovaní žoldniermi (1492).
Prestavba hradu Š. Zápoľským (1486-1488).
Na hrade Brekov sa udržuje posádka proti Poliakom(1491).

16.storočie, boje proti Turkom, búranie i dostavba hradu
František II. Drugeth prenasleduje na hrad svojho brata (1528).
Anton I. Drugeth dá hrad ako úpis za 5000 zlatých. (1540)
Zbúranie hradu na kráľov príkaz.
Získanie hradu a oprava Mikulášom IV. Drugethom (1557).

17.storočie, stavovské povstania a koniec hradu
Juraj III. Drugeth zvíťazí v bitke pri Humennom (1619).
Gabriel Bethlen po obsadení daruje hrad Jurajovi Széchymu (1624).
Juraj I. Rákoczi hrad obsadil a značne zničil (1644).
Ján Drugeth, jediný Jurajov syn, bol známy hlavne ako vojak (1644).
Poľský kráľ Jan III. Sobieski sa zastavil na hrade (1683).
Vojská Imricha Tököliho hrad veľmi poškodili (1683).
Zomiera posledný z rodu Drugethovcov Žigmund (1684).
Barkócziovci sa stávajú vlastníkmi hradu Brekov (1698).

Dnešnú podobu získal hrad v roku 1575 za Mikuláša Drugheta, keď vystavali prvé predhradie, vstupnú vežu so štvorcovým pôdorysom a rozšírili opevnenie pred druhou bránou v nádvorí. Pôvodný hrad tvorili dve nádvoria. Horné nádvorie zabezpečovala veža paláca, na druhej strane sa nachádzala kaplnka. Na druhom nádvorí stála vstupná veža. Posledú stavebnú etapu predstavuje obnova hradu po roku 1644. Hrad bol obývaný ešte v roku 1698, o krátky čas však spustol celkom. Príčiny konca hradov sú viaceré.