Dôležitosť územia: Brekovský hradný vrch patrí medzi územia európského významu.
Život na hrade bol v stredoveku spojený s viacerými problémami. Ich výstavba ako kamenných pevností začala v 11. storočí.
Hrad sa spomína v listinách pod menami:
1307 Barko
1314 poss. Borko cum castro
1322 castrum Borkó
1330 castrum Barkou
maď. Barkó

Staršia fotografia,
koniec 19.storočia

Prechádzka po hrade začiatkom 20. storočia
Video:
Pohľad na hrad v zime (2005)
Fotogaléria-autor Ing.Ladislav Nemec obdobie 20. storočie:
Pohľad na Karpaty
Hrad v zime
Hradný rybník dnes

autor Peter Ambro
obdobie 20. storočie:
Pohľad na hrad




Brekovský hrad
 
Brekovský hrad v súčasnosti.
Fotogaléria:
Pri vstupe Vás zaujme vstupná veža. V nej je vstupná brána. Najzachovalejšia časť hradu a vstup na vrchné nádvorie. Následne Vás zaujme časť s oblúkovitou pivnicou. Pravdepodobne najviac poškodená veža je i najviac viditeľná z okolia. Vo vnútri za zmienku stojí zvyšok komína, zachované okenné oblúky a oblúky dverí. Zaujímavá je i najvyššie položená obytná časť hradu s oblúkovitými miestnosťami. Súčasný pohľad na hrad z diaľky.

Informácie pre návštevníkov hradu:

Prístup na hrad je z dvoch strán. Prvá cesta (odporúčam) ak idete po hlavnej ceste zo Strážského hneď prvá odbočka v obci Brekov vľavo popri kríži. Je tam možnosť nechať auto a pokračovať po upravovanom chodníku priamo až na hrad.

Druhá cesta je pohodlnejšia cez celú dedinu popri miestnom kostole vľavo až k cintorínu. Tam je nutné auto nechať a pokračovať pešo po širokej poľnej ceste až ku hradu.

Výskum na hrade: V rokoch 1971-1980 uskutočnilo Zemplínske múzeum v Michalovciach archeologický výskum. Pri výkopoch sa našlo mnžstvo úlomkov kachlíc, z ktorých sa podarilo zrekonštruovať niekoľko celých kusov. a mnohé z nich sa dali kresebne zrekonštruovať. Najbohatšie sú zastúpené komorové kachlice s pestrou výzdoby na čelnej stene, pričom prevládajú vegetatívne výzdobné motívy v rôznej kombinácii. Okrem kachlíc sa našli aj železné predmety, z ktorých je najpočetnejšie zastúpená skupina predmetov stavebného vybavenia. Sú to predovšetkým klince, pánty, závesy a viacdielná petlica vo forme reťaze pozostávajúcej z troch osmičkových ohniviek. Rámcove ich možno datovať do 15.-16. storočia. Z tohto obdobia sú aj železné guľky priemeru 1,5 - 2,5 cm slúžiace ako projektily do strelných zbraní ľahkého kalibru. Z ostatných železných predmetov treba uviesť ešte nález visacej zámky s trojuholníkovým telom a zlomkom kľúča s dutým driekom. Pri výskume sa našlo i niekoľko zlomkov okenného tabuľového skla.

Poloha hradu: Našli sa pamiatky materiálnej kultúry, na základe ktorých výstavbu prvého hradu možno datovať už do veľkomoravského obdobia. Konštatovanie B.Pollu, že mnohé stredoveké hrady boli postavené na staršie fortifikačné centrá - hradiská (praveké alebo včasnostredoveké, B.Polla, 1980, s 4-5), platí aj pre tento objekt, i keď vo všeobecnosti tento názor možno opraviť asi v tom zmysle, že zásada platí predovšetkým pre hrady komitátne alebo hrady na strategicky obzvlášť dôležitých miestach toho-ktorého regiónu. Hrad Brekov spĺňa obidve možnosti, svojou strategickou polohou chránil komunikačný spoj z rovinatej oblasti Zemplína údolím Laborca smerom cez karpatské priesmyky do Poľska a Halíče. 41
Staršie fotografie a pohľadnice:
Pohľadnica Pohľadnica  Pohľadnica Pohľadnica Hradná brána (1955)
Video:
Spodná brána
(2007)
 
  Ruiny stredovekého hradu  
 
ktorý možno ľahko sledovať pri ceste medzi Strážským a Humenným. Vidno ho už zďaleka. Bol vybudovaný v stredoveku ako strážný hrad spolu s inými blízkymi zemplínskymi hradmi Jasenov, Vinné, Čičava na hradnom kopci (280 m.n.m.).
Pôvodná podoba.
Kreslená počítačová rekonštrukcia Brekova v 17. stor. - autor: P. Zdravecký.
Ideálna rekonštrukcia Brekova prvá polovica 17. stor. - autor: P. Gutek.
Ideová vizualizacia hradu Brekov - autor: M. Nemec
Ideová vizualizacia hradu Brekov - autor: M. Nemec
Poloha: 338 m.n.m. na strmšom andezitovom výbežku Klokočín nad Laborcom, priamo nad rovnomennou obcou na ceste medzi Strážskym a Humenným. Chránil obchodnú cestu z Potisia do Haliče.
Hrad v umení: