Prvá svetová vojna (pred rokom 1939 sa označovala
ako Veľká vojna, dnes je toto označenie zriedkavé) bol to
vojnový konflikt prebiehajúci od augusta 1914 do 11.
septembra 1918.
Vývoj situácie na fronte 1. sv. vojny výrazne ovplyvnila
revolúcia
v Rusku v roku 1917
Internetové múzeum okolia mesta Humenné
Motto: Kto nevie odkiaľ prišiel, nevie ani kam smeruje.
Táto časť stránok je venovaná histórii
oblasti okolia Humenného. Oblasť nie je presne ohraničená. Jedná sa
hlavne o oblasť "severný Zemplín". Iné postavy a deje sa
spomínajú, iba ak súvisia s touto oblasťou. Pozývam Vás teda na
prechádzku časom.
Pomocou tejto lišty si vyberte obdobie...
1.svetová vojna (1914-1918)
Po vypuknutí prvej svetovej vojny zavládla na istý
čas v Humennom atmosféra vlastenectva. (28.7.1914) Humenné sa však hneď v začiatkoch stalo
strategicky dôležitým mestom konfliktu.
VOJENSKÁ NEMOCNICA: Ešte v auguste 1914 dal gróf Alexander Andrássy ako správny vlastenec vyprázdniť svoj kaštieľ a zriadil v ňom vojenskú nemocnicu.
OBSADENIE HUMENNÉHO:
Front sa už v novembri prehnal cez Humenné. Ofenzíva ruských vojsk pod vedením generála Brusilova (na fotke s cárom) zasiahla Humenné veľmi zničujúco.
Priebeh bojov o mesto Humenné z vojenského hľadiska v čase 23. - 28.11.1914.
Na fotografii ruská imperiálna artiléria.
KORNILOV:
Divíznym veliteľom generála Brusilova bol L.G.Kornilov. Pod jeho velením celá akcia prebiehala.
Traduje sa, že celú akciu "prienik k mestu Humenné" podnikol na vlastnú päsť a že v blízkosti Humenného ho zajala rakúska c.k. armáda.
Bol odsúdený na smrť, ale napokon sa mu zo zajatia podarilo utiecť.
Touto akciou si získal slávu, no ani sláva mu v jeho budúcom živote nepomôže.V budúcnosti skončí veľmi zle.
PO OFENZÍVE:
Zničenie mesta Homonna spôsobilo ostreľovanie rakúsko-uhorskými jednotkami. V meste sa totiž opevnili Rusi a
a mesto bolo vystavené rakúsko-uhorskej delostreleckej paľbe.
Na fotografii vľavo vidíme rakúsko-uhorské sanitné vozy v zničenom Humennom. Viaceré domy na hlavnej ulici sú zničené. Dôsledky tejto ofenzívy cítili obyvatelia ešte dlho po odchode Rusov.(1914) V zime 1914 zavalili
rakúsko-uhorské vojská Lupkowský tunel, keď ustupovali pred náporom ruských vojsk.
LAZARET:
Na fotografii vľavo je šéfstvo vojenského "lazaretu" rakúsko-uhorskej armády umiestnené v kaštieli v Humennom.
Práve títo ľudia mali za úlohu liečiť ranených vojakov, amputovať končatiny,...
Na píle v neďalekom Stakčíne zriadila rakúsko-uhorská armáda poľný
lazaret. (1915)
ZAJATCI:
Ruskí a srbskí
zajatci boli sústreďovaní do zajateckých táborov po celom východe Slovenska. Na pozdrave z Vranova nad Topľou môžeme vidieť ruských
zajatcov. (11.2.1915) Na fotografii vľavo sú ruskí zajatci pri prácach niekde v oblasti Zemplína.
OFENZÍVA: (jan-apr 1915)
Najťažšie boje sa odohrali v údolí Laborca. V článku z novín "Felvidéki
ujszág" sú opísané udalosti v neďalekom Stropkove. Z denníka vojaka J.Čiperu sa môžeme dozvedieť o pomeroch na fronte v tomto čase. V denníku E.E.Kischa (vpravo) je popísaná situácia na fronte počas krutej zimy.
V marci 1915 sa do Humenného zo zdravotnej dovolenky vracia veliteľ X. armádneho zboru. Už v apríli 1915 ho v Humenného vystrieda ďalší
veliteľ.
Na fotografii vľavo colnica v Medzilaborciach.
VEĽKONOČNÁ BITKA V KARPATOCH: (apríl 1915)
Pál Molnár popisuje bojové nasadenie svojej ženijnej roty za obdobie 3.2. – 3.4.1915 v úseku medzi Medzilaborcami a Zbudskou
Belou. Na fotografii vľavo je zničená železničná stanica v Medzilaborciach.
Obyvatelia často utekali pred frontom.
TOPOĽA: Veliteľské stanovište delostreleckej skupiny na Malom Bukovci
(výška 900 mnm) neďaleko obce Topoľa. Vpredu stoja dôstojníci
1. delostreleckého pluku (K. Sch. Reg.), uprostred nadporučík
von Sekulič, 2 batéria 16. delostreleckého pluku F.K. v apríli
1915. Frontová línia na mapke z 20.4.1915.
KONIEC OFENZÍVY: Na fotografii môžeme vidieť "Medvedí brloh" veliteľské stanovisko delostreleckej skupiny
plukovníka Kerchnanc v apríli 1915: zľava je kpt. Zsizos, veliteľ 1. bat. 16. delostreleckého pluku, kpt.
Marton, pobočník veliteľa pluku, kpt. Neumann, veliteľ 2. húfnicového pluku.
Začiatkom mája 1915 ruské vojská z údolia Laborca odišli po tom, čo ich
obrana pri Gorlici bola prelomená. Ruské vojská pri jednom z ústupov. (máj 1915)
Vojaci rakúsko-uhorskej armády v typických
uniformách hynuli v Karpatských vrchoch. Bývalý veliteľ 5. roty 5. samostatného ženijného práporu
Vojská pri nástupe, Dukla. (1915) Osudy mnohých obcí okolia
Humenného boli pohnuté a tragické. Pohľad na humenskú hlavnú
ulicu ešte dlho poskytoval smutný obraz.
Švejk a Humenné.
Najznámejšou knihou, ktorá opisuje prvú svetovú vojnu na východnom fronte je kniha českého spisovateľa o Švejkovi.
V súvislosti s vojnovými udalosťami sa do svetovej literatúry dostáva aj Humenné a okolie cez
Švejka, ktorý má rozhovor na stanici v Humennom pri pumpe.
Na pripomenutie vojny i svetoznámej knihy bola na železničnej stanici
v 90-tych rokoch umiestnená socha Švejka.
Úryvky z knihy J.Haška "Osudy dobrého
vojáka Švejka za světové války" Vám priblížia situáciu v
Humennom: -Príchod do Humenného a týranie miestnych žandármi
-Nadporučík Lukáš sa chce z toho opiť -Švejka nachytá poručík ako kupuje od žida koňak
-Poručík Dub pije vodu zo studne pri stanici
-Cesta do Medzilaboriec
Spisovateľ Jaroslav Hašek v Humennom skutočne bol. (Na
fotke z roku 1915) Po vypuknutí svetovej vojny nastúpil k 91.
pluku a ihneď po jeho nasadení na ruskom fronte prebehol k
Rusom. V roku 1916 vstúpil do ČS légií. V roku 1921 už ako
vážne chorý sa vrátil do vlasti a už iba diktoval časť svojho
životného nedokončeného diela.
V roku 1916 bol už front od Humenného ďalej.
No Brusilovova ofenzíva bola najväčším ruským nasadením zbraní počas 1. svetovej vojny. Spôsobila aj adekvátne
straty na oboch stranách. Rakúsko-uhorská armáda stratila
1,5 mil. mužov (vrátane 400 tis. vojnových zajatcov).
Pre lepší obraz o situácii na
takomto fronte: vojaci boli zakopaní v zákopoch a bunkroch, v mnohých prípadoch
sa užívali tresty smrti.
.gif){kind=spacer}
.gif){kind=spacer}
